Bratislava 18. júna (TASR) - V nedeľu 18. júna uplynie 70 rokov od schválenia zákona, na základe ktorého vznikla Slovenská akadémia vied (SAV). V súčasnosti je samosprávnou vedeckou inštitúciou a prostredníctvom svojich ústavov realizuje základný i aplikovaný výskum v oblasti technických, prírodných či spoločenských vied.

História vedeckých inštitúcií na území dnešného Slovenska siaha už do 18. storočia, keď v roku 1792 vzniklo Slovenské učené tovarišstvo. Z iniciatívy Ľudovíta Štúra sa v roku 1844 zasa zriadil spolok Tatrín.

V období prvej Československej republiky založili v roku 1926 Učenú spoločnosť Šafárikovu (USŠ), ktorej fungovanie ukončilo nariadenie ministerstva vnútra vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) z roku 1939. Ešte v tom istom roku ju nahradila Slovenská učená spoločnosť (SUŠ), na základe ktorej vznikla 2. júla 1942 Slovenská akadémia vied a umení.

Začiatkom 50. rokov minulého storočia začala silnieť iniciatíva na vytvorenie vedeckej inštitúcie podobnej akadémiám v Sovietskom zväze. Slovenská národná rada preto 18. júna 1953 prijala zákon o Slovenskej akadémii vied, ktorá vznikla ako nová najvyššia národná vedecká inštitúcia.

O päť dní neskôr zbor povereníkov vymenoval prvých akademikov SAV a 26. júna 1953 sa konalo zakladajúce valné zhromaždenie SAV. Prvým predsedom SAV sa stal Ondrej Pavlík.

Do polovice 80. rokov vzrástol nielen počet vedeckých pracovníkov na viac ako 1000, ale na pôde SAV sa zrodilo aj viac ako 1500 vynálezov.

Rozvoj SAV pokračoval aj po roku 1989, pričom zaznamenáva pozitívne vedecké výsledky i v súčasnosti. "Úspechov máme niekoľko a pri množstve vedeckých organizácií, ktoré SAV má, je ťažké vymenovať všetky. Spomenul by som napríklad Chemický ústav SAV, Centrum glykomiky a prácu doktora Jána Tkáča pri detekcii rakoviny prostaty," uviedol pre TASR predseda SAV Pavol Šajgalík, ktorý spomenul aj realizáciu experimentálneho programu v laboratóriách, ako je CERN a výskum v oblasti šírenia konšpiračných teórií.

Foto: TASR Martin Baumann

Počas pandémie podľa Šajgalíka úspešne pôsobili či už v oblasti testovania a vývoja testovacích metód alebo pri mapovaní prežívania pandémie Neuroimunologický ústav SAV, Biomedicínske centrum SAV, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, Sociologický ústav SAV a Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Najbližším zahraničným partnerom SAV je podľa jej predsedu Akadémia vied Českej republiky (AV ČR), s ktorou SAV spolupracuje nielen na vedeckej úrovni, ale aj na úrovni manažmentu.

"Ďalšími prirodzenými partnermi SAV sú akadémie štátov V4. V nedávnej minulosti sme podpísali memorandum o spolupráci so Španielskou národnou radou pre výskum (CSIC) a v súčasnosti pracujeme na príprave podobného dokumentu, ktorý by otvoril možnosti užšej spolupráce s Národným centrom pre vedecký výskum (CNRS) z Francúzska," dodal predseda SAV.

V súčasnosti sa SAV napríklad podieľa na projekte Európskeho slnečného teleskopu, ktorý by mal stáť na Kanárskych ostrovoch. Projekt je vo fáze prípravy a významnú úlohu v ňom zohráva Astronomický ústav SAV, ktorého pracovníci sa stali členmi konzorcia realizujúceho výstavbu tohto teleskopu.

"Veľmi dôležitým je aj výskum obezity v Biomedicínskom centre SAV, kde začiatkom marca 2023 otvorili Centrum pre manažment obezity, ktoré ako prvé na Slovensku získalo akreditáciu Európskej spoločnosti pre štúdium obezity. V neposlednom rade by som rád spomenul aj Archeologický ústav SAV, ktorý sa podieľal na výskume hrobky germánskeho kniežaťa objavenej v roku 2005 v Matejovciach pri Poprade. Vďaka práci Archeologického ústavu sa podarilo zachrániť pamiatku celoeurópskeho významu z doby začiatku sťahovania národov," uviedol pre TASR predseda SAV Šajgalík.