Podľa rodinnej terapeutky je žiaduce, aby rodičia nastavovali pravidlá, týkajúce sa hrania videohier a využívania elektronických zariadení.
Autor TASR
Bratislava 4. augusta (TASR/OTS) - Deti narodené v 21. storočí sprevádza vplyv digitálneho pokroku a sociálne siete takmer od narodenia a hrajú rolu v ich dospievaní. Nemali by však strácať kontakt so skutočnými zážitkami a svoj voľný čas tráviť pasívne pri obrazovkách televízií, telefónov či počítačov.
"Čas, ktorý trávia deti mimo školy, je naviazaný na to, aké majú rodičia priority. Treba, aby trávili s deťmi čas a aktivity, ktoré spoločne vykonávajú, boli pre deti nielen poučné, ale i zábavné," hovorí koučka, psychologička a rodinná terapeutka Nora Lauková. Mnohí rodičia podľa nej majú záujem, aby sa dieťa profilovalo a rozvíjalo aj mimo školy, je však alarmujúce, že takmer polovica detí nenavštevuje žiadny krúžok.
"Je to dané tým, že tieto deti nemajú záujem a trávia čas iným spôsobom alebo rodičia preferujú iné formy aktivít ako záujmové krúžky. Zdraviu prospešné je, že deti navštevujúce krúžky preferujú tie športové a pohybové," doplnila Lauková. V súčasnosti sa podľa nej deti tiež venujú štúdiu jazykov alebo krúžkom, ktoré sú umelecky zamerané. U detí, ktoré už navštevujú nejaký krúžok, je podľa nej časté, že si pridajú nejaký ďalší a niekedy navštevujú aj tri a viac.
Podľa rodinnej terapeutky je žiaduce, aby rodičia nastavovali pravidlá, týkajúce sa hrania videohier a využívania elektronických zariadení. "U detí sa ich používaním znižuje koncentrácia, zvyšuje nervozita, správanie detí je agresívnejšie a dochádza k nižšej miere socializácie. Vedie k celkovej únave či nesústredenosti, čo sa premieta do celkových výsledkov v škole. Elektronické prostriedky nám majú pomáhať a nie nás obmedzovať," myslí si Lauková.
Deti sa tiež podľa nej čoraz častejšie učia. "Rodičia majú oproti minulosti na deti oveľa vyššie nároky, ktoré sú spojené s prípravou na povolanie. Dnešný systém školstva a vzdelávania dáva rodičom možnosť vyberať si za deti, aký bude ich ďalší rozvoj a profesijná profilácia. Súvisí to najmä s tým, že rodičia očakávajú, že ich deti budú na gymnáziách a následne majú potrebu, aby dieťa niečo dosiahlo a znamenalo," vysvetľuje psychologička. To všetko podľa nej vyvíja na deti veľký tlak a spôsobuje, že trávia veľmi veľa času učením. V niektorých prípadoch rodičia napríklad tlačia na deti, aby sa dostali na osemročné gymnázium. "Podľa môjho názoru v piatej triede, keď je dieťa citovo ešte nezrelé, tlak rodičov môže spôsobiť, že to dieťa do budúcnosti odradí absolvovať ďalšie štúdium, prípadne sa nebude chcieť učiť," hovorí Lauková.
Výsledky prieskumu agentúry NMS Market Research pre značku Milka ale ukazujú, že aj napriek nespornému vplyvu moderných technológií trávia slovenské deti najviac voľného času vonku s kamarátmi. A dokonca sa aj viac učia. Prieskum ukázal, že situácia detí na Slovensku a v Čechách je takmer totožná. Až na jednu výnimku, Slováci s deťmi trávia viac času počas víkendov.
"Čas, ktorý trávia deti mimo školy, je naviazaný na to, aké majú rodičia priority. Treba, aby trávili s deťmi čas a aktivity, ktoré spoločne vykonávajú, boli pre deti nielen poučné, ale i zábavné," hovorí koučka, psychologička a rodinná terapeutka Nora Lauková. Mnohí rodičia podľa nej majú záujem, aby sa dieťa profilovalo a rozvíjalo aj mimo školy, je však alarmujúce, že takmer polovica detí nenavštevuje žiadny krúžok.
"Je to dané tým, že tieto deti nemajú záujem a trávia čas iným spôsobom alebo rodičia preferujú iné formy aktivít ako záujmové krúžky. Zdraviu prospešné je, že deti navštevujúce krúžky preferujú tie športové a pohybové," doplnila Lauková. V súčasnosti sa podľa nej deti tiež venujú štúdiu jazykov alebo krúžkom, ktoré sú umelecky zamerané. U detí, ktoré už navštevujú nejaký krúžok, je podľa nej časté, že si pridajú nejaký ďalší a niekedy navštevujú aj tri a viac.
Podľa rodinnej terapeutky je žiaduce, aby rodičia nastavovali pravidlá, týkajúce sa hrania videohier a využívania elektronických zariadení. "U detí sa ich používaním znižuje koncentrácia, zvyšuje nervozita, správanie detí je agresívnejšie a dochádza k nižšej miere socializácie. Vedie k celkovej únave či nesústredenosti, čo sa premieta do celkových výsledkov v škole. Elektronické prostriedky nám majú pomáhať a nie nás obmedzovať," myslí si Lauková.
Deti sa tiež podľa nej čoraz častejšie učia. "Rodičia majú oproti minulosti na deti oveľa vyššie nároky, ktoré sú spojené s prípravou na povolanie. Dnešný systém školstva a vzdelávania dáva rodičom možnosť vyberať si za deti, aký bude ich ďalší rozvoj a profesijná profilácia. Súvisí to najmä s tým, že rodičia očakávajú, že ich deti budú na gymnáziách a následne majú potrebu, aby dieťa niečo dosiahlo a znamenalo," vysvetľuje psychologička. To všetko podľa nej vyvíja na deti veľký tlak a spôsobuje, že trávia veľmi veľa času učením. V niektorých prípadoch rodičia napríklad tlačia na deti, aby sa dostali na osemročné gymnázium. "Podľa môjho názoru v piatej triede, keď je dieťa citovo ešte nezrelé, tlak rodičov môže spôsobiť, že to dieťa do budúcnosti odradí absolvovať ďalšie štúdium, prípadne sa nebude chcieť učiť," hovorí Lauková.
Výsledky prieskumu agentúry NMS Market Research pre značku Milka ale ukazujú, že aj napriek nespornému vplyvu moderných technológií trávia slovenské deti najviac voľného času vonku s kamarátmi. A dokonca sa aj viac učia. Prieskum ukázal, že situácia detí na Slovensku a v Čechách je takmer totožná. Až na jednu výnimku, Slováci s deťmi trávia viac času počas víkendov.