Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na historickom summite OSN v septembri 2015 sa prezidenti a predsedovia vlád z celého sveta v New Yorku zaviazali ukončiť chudobu, bojovať proti klimatickým zmenám a nespravodlivosti.
Autor TASR
New York/Kalkata 5. septembra (TASR) - Odstránenie chudoby v jej akejkoľvek podobe považuje OSN za najdôležitejšiu výzvu a za nevyhnutnú podmienku na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja. OSN to uviedla pri príležitosti Medzinárodného dňa charity, ktorý pripadá na 5. septembra.
Ako ďalej uviedla OSN na svojej webovej stránke, Program udržateľného rozvoja do roku 2030, schváleného v septembri 2015, je aj výzvou na posilnenie ducha solidarity na svete, osobitne voči najchudobnejším a najzraniteľnejším.
Na historickom summite OSN v septembri 2015 sa prezidenti a predsedovia vlád z celého sveta v New Yorku zaviazali ukončiť chudobu, bojovať proti klimatickým zmenám a nespravodlivosti.
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj ponúka lepšiu budúcnosť nielen pre miliardy ľudí na celom svete, ale aj pre planétu Zem ako takú. V New Yorku predstavitelia 193 krajín sveta vtedy jednomyseľne prijali 17 Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré predstavujú nový štandard pre rozvoj, pričom sa v ňom myslí na všetkých obyvateľov planéty.
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj je výzvou, aby sa do plnenia jej 17 Cieľov do roku 2030 - ukončenie chudoby, riešenie nerovností a boj proti klimatickým zmenám - zapojili všetci, to znamená vyspelé aj rozvojové krajiny, ako aj konkrétni ľudia.
Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 5. september v rezolúcii 67/105 z roku 2012 za Medzinárodný deň charity. Charita - teda dobročinnosť - môže prispieť k podpore dialógu medzi národmi rôznych civilizácií, kultúr i náboženského vyznania. Podporiť môže aj solidaritu a vzájomné porozumenie medzi národmi, uviedli členovia VZ OSN v rezolúcii.
Privítali aj charitatívne, respektíve dobročinné aktivity rôznych organizácií, v prvom rade však prácu, ktorú vykonala Matka Tereza. Medzinárodný deň charity vyhlásilo VZ OSN na výročie úmrtia Matky Terezy z Kalkaty, teda na 5. septembra.
Blahoslavená Matka Tereza, známa aj ako Terézia z Kalkaty, vlastným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu (1910-1997), sa celý život venovala práci medzi najúbohejšími z úbohých. Volanie k tejto práci pocítila v septembri 1946, keď vlakom cestovala z Kalkaty do Dárdžilingu. Spočiatku jej "dielo práce spásy a posvätenia najúbohejších z úbohých" nechápali ani jej predstavené. Napokon Terézia z Kalkaty v októbri 1950 dosiahla schválenie svojej kongregácie pre kalkatskú arcidiecézu.
Zakladateľka rádu Kongregácie misionárok lásky sa spolu so sestrami venovala všetkým, ktorých jej členky našli na uliciach zomierať od hladu alebo chorôb. Pozornosť venovali aj deťom vydaným na nemilosť ulice. Postupne si dielo Matky Terezy získavalo rešpekt nielen v Indii, ale na celom svete.
Nositeľka Nobelovej ceny za mier z roku 1979 zomrela 5. septembra 1997 v materskom dome v Kalkate. Za blahoslavenú ju 19. októbra 2003 vyhlásil pápež Ján Pavol II. Za svätú bola vyhlásená pápežom Františkom 4. septembra 2016.
Ako ďalej uviedla OSN na svojej webovej stránke, Program udržateľného rozvoja do roku 2030, schváleného v septembri 2015, je aj výzvou na posilnenie ducha solidarity na svete, osobitne voči najchudobnejším a najzraniteľnejším.
Na historickom summite OSN v septembri 2015 sa prezidenti a predsedovia vlád z celého sveta v New Yorku zaviazali ukončiť chudobu, bojovať proti klimatickým zmenám a nespravodlivosti.
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj ponúka lepšiu budúcnosť nielen pre miliardy ľudí na celom svete, ale aj pre planétu Zem ako takú. V New Yorku predstavitelia 193 krajín sveta vtedy jednomyseľne prijali 17 Cieľov udržateľného rozvoja, ktoré predstavujú nový štandard pre rozvoj, pričom sa v ňom myslí na všetkých obyvateľov planéty.
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj je výzvou, aby sa do plnenia jej 17 Cieľov do roku 2030 - ukončenie chudoby, riešenie nerovností a boj proti klimatickým zmenám - zapojili všetci, to znamená vyspelé aj rozvojové krajiny, ako aj konkrétni ľudia.
Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 5. september v rezolúcii 67/105 z roku 2012 za Medzinárodný deň charity. Charita - teda dobročinnosť - môže prispieť k podpore dialógu medzi národmi rôznych civilizácií, kultúr i náboženského vyznania. Podporiť môže aj solidaritu a vzájomné porozumenie medzi národmi, uviedli členovia VZ OSN v rezolúcii.
Privítali aj charitatívne, respektíve dobročinné aktivity rôznych organizácií, v prvom rade však prácu, ktorú vykonala Matka Tereza. Medzinárodný deň charity vyhlásilo VZ OSN na výročie úmrtia Matky Terezy z Kalkaty, teda na 5. septembra.
Blahoslavená Matka Tereza, známa aj ako Terézia z Kalkaty, vlastným menom Agnes Gonxha Bojaxhiu (1910-1997), sa celý život venovala práci medzi najúbohejšími z úbohých. Volanie k tejto práci pocítila v septembri 1946, keď vlakom cestovala z Kalkaty do Dárdžilingu. Spočiatku jej "dielo práce spásy a posvätenia najúbohejších z úbohých" nechápali ani jej predstavené. Napokon Terézia z Kalkaty v októbri 1950 dosiahla schválenie svojej kongregácie pre kalkatskú arcidiecézu.
Zakladateľka rádu Kongregácie misionárok lásky sa spolu so sestrami venovala všetkým, ktorých jej členky našli na uliciach zomierať od hladu alebo chorôb. Pozornosť venovali aj deťom vydaným na nemilosť ulice. Postupne si dielo Matky Terezy získavalo rešpekt nielen v Indii, ale na celom svete.
Nositeľka Nobelovej ceny za mier z roku 1979 zomrela 5. septembra 1997 v materskom dome v Kalkate. Za blahoslavenú ju 19. októbra 2003 vyhlásil pápež Ján Pavol II. Za svätú bola vyhlásená pápežom Františkom 4. septembra 2016.
