Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je prvý septembrový pondelok, rovnako aj v Kanade.
Autor TASR
Bratislava/Paríž 30. apríla (TASR) - Zakladajúci kongres II. Internacionály v Paríži v roku 1889 stanovil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. Bolo to na pamiatku protestu chicagských robotníkov z 1. - 3. mája 1886, ktorý si vyžiadal približne dve desiatky ľudských životov.
V tom čase v USA vstúpilo do štrajku do 350.000 robotníkov z 11.000 závodov za osemhodinový pracovný čas. Časť z nich si ho vymohla a 200.000 robotníkom sa ho podarilo aspoň čiastočne skrátiť.
Na rozhodnutie účastníkov ustanovujúceho zjazdu II. Internacionály zapôsobila aj krvavá dohra prvomájového štrajku v Chicagu, kde polícia 3. mája zabila šesť účastníkov robotníckej demonštrácie a o deň neskôr bomba z rúk neznámeho provokatéra hodená medzi účastníkov protestného zhromaždenia na námestí Haymarket zabila okrem štyroch robotníkov aj sedem policajtov.
Sedem vodcov chicagského robotníctva odsúdili na smrť a štyroch z nich popravili.
Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku vrátane Čiech, v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a ďalších krajinách. Rozmach prvomájových akcií pracujúcich na celom svete nastal po roku 1917. V Československej republike sa začal oficiálne sláviť v roku 1919.
V čase socialistického zriadenia sa na 1. mája konali prvomájové sprievody, na tribúnach stáli predstavitelia vládnucej komunistickej strany.
Na Slovensku sa udržiava tradícia stavania májov. Máj predstavoval mladý stromček, buď smrekový, jedľový, alebo brezový. Máje sa stavali z dôvodu hojnosti, dostatku plodov a krmiva. Máj sa staval pred dom, v ktorom bývalo dievča súce na vydaj. Mládenci s hudbou chodievali do každého domu, pred ktorým stál máj, a tancovali.
Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je prvý septembrový pondelok, rovnako aj v Kanade.
Na Sviatok práce si veriaci katolíckej cirkvi pripomínajú aj sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky sv. Jozefa robotníka. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná Prvá kniha Mojžišova (Genesis).
Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi blahoslavený pápež Pius IX. v roku 1870. Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.
V tom čase v USA vstúpilo do štrajku do 350.000 robotníkov z 11.000 závodov za osemhodinový pracovný čas. Časť z nich si ho vymohla a 200.000 robotníkom sa ho podarilo aspoň čiastočne skrátiť.
Na rozhodnutie účastníkov ustanovujúceho zjazdu II. Internacionály zapôsobila aj krvavá dohra prvomájového štrajku v Chicagu, kde polícia 3. mája zabila šesť účastníkov robotníckej demonštrácie a o deň neskôr bomba z rúk neznámeho provokatéra hodená medzi účastníkov protestného zhromaždenia na námestí Haymarket zabila okrem štyroch robotníkov aj sedem policajtov.
Sedem vodcov chicagského robotníctva odsúdili na smrť a štyroch z nich popravili.
Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku vrátane Čiech, v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a ďalších krajinách. Rozmach prvomájových akcií pracujúcich na celom svete nastal po roku 1917. V Československej republike sa začal oficiálne sláviť v roku 1919.
V čase socialistického zriadenia sa na 1. mája konali prvomájové sprievody, na tribúnach stáli predstavitelia vládnucej komunistickej strany.
Na Slovensku sa udržiava tradícia stavania májov. Máj predstavoval mladý stromček, buď smrekový, jedľový, alebo brezový. Máje sa stavali z dôvodu hojnosti, dostatku plodov a krmiva. Máj sa staval pred dom, v ktorom bývalo dievča súce na vydaj. Mládenci s hudbou chodievali do každého domu, pred ktorým stál máj, a tancovali.
Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je prvý septembrový pondelok, rovnako aj v Kanade.
Na Sviatok práce si veriaci katolíckej cirkvi pripomínajú aj sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky sv. Jozefa robotníka. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná Prvá kniha Mojžišova (Genesis).
Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi blahoslavený pápež Pius IX. v roku 1870. Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.
