Bratislava 5. októbra (TASR) - Na osobnosti šachistu Richarda Rétiho je pozoruhodné nielen jeho šachové majstrovstvo, ale aj spôsob, akým sa prihlásil k svojej vlasti, keď v roku 1920 požiadal o československé občianstvo. Uviedol to historik umenia Oliver Solga na verejnej prezentácii svojej knihy Richard Réti – Šachový génius, ktorá mapuje krátky, no pestrý životný príbeh geniálneho šachistu. „Stal sa veľvyslancom Československa a všade, kde bol, mu robil reklamu. Po vzniku Československej republiky to bolo nesmierne dôležité,“ povedal pre TASR autor knihy Oliver Solga.

Richard Réti sa narodil 28. mája 1889 v Pezinku a zomrel 6. júna 1929, krátko po svojich 40. narodeninách. Práve pezinský pôvod motivoval Solgu – dlhoročného primátora mesta Pezinok – aby zmapoval Rétiho životné osudy a úspešnú kariéru. Osobnostiam pochádzajúcim z tohto malokarpatského mesta sa venoval aj v minulosti, je napríklad autorom knihy o svetoznámom maliarovi s názvom Ján Kupecký – Život a dielo, za ktorú v roku 2017 dostal Medzinárodnú hlavnú cenu Egona Erwina Kischa.

„Nie som šachista, prvým impulzom bol fakt, že Richard Réti bol Pezinčan,“ povedal Oliver Solga. „V momente, keď som začal študovať materiály o Rétim, zistil som, že bol mimoriadnou osobnosťou. Hral šach, miloval šach, no vnímal ho ako umenie v kontexte s umením a celkovo s dobou, v ktorej žili, teda aj s psychológiou, s Freudom, či s fyzikálnymi objavmi. Treba si uvedomiť, že išlo o roky tesne pred prvou a po prvej svetovej vojne.“

Dokázal hrať aj naslepo

Richard Réti v roku 1924 v New Yorku na veľkom turnaji porazil vtedajšieho majstra sveta Josého Raula Capablancu z Kuby, ktorý sa držal na špici svetového šachu už osem rokov. Ide dosiaľ o jediné víťazstvo šachistu pochádzajúceho zo Slovenska nad úradujúcim majstrom sveta.

V roku 1925 v Sao Paole sa stal rekordérom v hraní šachu naslepo – ide o hru, keď má šachista zaviazané oči, alebo je obrátený chrbtom a asistent mu iba oznamuje ťahy súperov. Réti hral na 29 šachovniciach, z čoho 20 partií vyhral a v siedmich remizoval, zvyšné dve boli prehry.

Bol nielen skvelým šachistom, ale aj pedagógom a dodnes sa v šachovom svete tešia obľube jeho dve
publikácie Nové šachové idey a Majstri šachovnice.

V Moskve sa Réti zoznámil s Rognedou Sergejevnou Gorodeckou, vtedy len 16-ročnou herečkou a poetkou, ktorú si o rok neskôr napriek jej nízkemu veku vzal za manželku. Ich šťastie však trvalo iba tri roky. Richard Réti zomrel 6. júna 1929 v nemocnici v Prahe.

Foto: Márius Kopcsay

Pátranie po Rétiho hrobe

Svoju novú publikáciu prezentoval Oliver Solga vo štvrtok 3. októbra na pôde Múzea židovskej kultúry v Bratislave. „Som rád, že sa tak deje na pôde nášho múzea, pretože sa aj takouto formou darí vracať na Slovensko významných občanov židovského pôvodu, ktorí vo svete niečo znamenali,“ povedal pri tejto príležitosti Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave.

Vydanie knihy zastrešilo Malokarpatské múzeum v Pezinku, ktoré si – ako pripomenul jeho riaditeľ Martin Hrubala – pripomína každoročne pamiatku slávneho šachistu medzinárodným turnajom nazvaným Memoriál Richarda Rétiho.

„Podarilo sa nám vypátrať miesto posledného odpočinku Richarda Rétiho. Hoci zomrel v Prahe, jeho hrob je vo Viedni,“ uviedol Martin Hrubala a zaspomínal si aj na chvíle, keď spoločne s Oliverom Solgom hľadali Rétiho hrob aj napriek nepriazni počasia: raz v snehu, inokedy v úmorných horúčavách.

V šachovej sieni slávy

„Je dobre si pripomínať ľudí, ktorí urobili pre publicitu svojej vlasti veľmi veľa. Jeho úspechy a jeho meno sa zapísali v šachovom svete. Aj keď Réti nepublikoval veľa, napísal dôležité šachové štúdie, ktoré dodnes slúžia všetkým šachistom na výučbu šachovej hry,“ doplnil Pavel Traubner, ktorý bol kedysi majstrom Žilinského kraja v šachu a významným šachistom bol aj jeho otec.

Po odbornej stránke knihu redigoval právnik a šachový rozhodca Ivan Syrový. Podľa jeho slov sú pravidlá šachu od Rétiho čias podobné, zmenil sa však prístup k hre.

„Réti možno aj vedel, že nebude svetovou jednotkou, lebo na to nemal niektoré danosti – húževnatosť, strojovú techniku, maximálnu koncentráciu, prípravu na súpera... Aj vtedy boli hráči, ktorí brali šach vysoko profesionálne, s maximálnym sústredením. Ale boli aj hráči ako Réti – mal obrovský talent, no za hrou hľadal predovšetkým vášeň. Aj preto sa lepšie hodil do čias, v ktorých žil, než k dnešku,“ vysvetlil Ivan Syrový.

V priestoroch Múzea židovskej kultúry je do 10. novembra umiestnená aj výstava Richard Réti – Šachový génius, ktorej spoluautorom je šachový odborník a redaktor TASR Marián Holubčík.

Výstava spoločne s knihou si tak pripomínajú tohtoročné 130. výročie narodenia a 90. výročie úmrtia šachového génia, ktorý sa v roku 2018 dočkal uvedenia do Svetovej šachovej siene slávy (World Chess Hall of Fame) v americkom meste Saint Louis.

Márius Kopcsay/TASR