Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na čele Medzinárodného olympijského výboru stál Španiel 21 rokov, vo funkcii zatiaľ dlhšie vydržal iba zakladateľ moderného olympijského hnutia Pierre de Coubertin.
Autor TASR
Barcelona/Bratislava 17. júla (TASR) – Od narodenia bývalého dlhoročného prezidenta Medzinárodného olympijského výboru Juana Antonia Samarancha uplynie v piatok 17. júla 100 rokov. Na čele MOV stál Španiel 21 rokov, vo funkcii zatiaľ dlhšie vydržal iba zakladateľ moderného olympijského hnutia Pierre de Coubertin, ktorý tento post zastával 29 rokov.
Juan Antonio Samaranch sa narodil 17. júla 1920 v Barcelone. Vyrastal ako tretie zo šiestich detí v bohatej katalánskej rodine, ktorá sa venovala obchodovaniu s textilom. V roku 1938 vypukla v Španielsku občianska vojna, ktorá poznačila aj Samaranchovu mladosť. Ako 18-ročný mal narukovať do republikánskej armády, čo však odmietol a utiekol do Francúzska. Zakrátko sa vrátil do vlasti, ale pripojil sa na stranu generála Franca, ktorý zvíťazil v občianskej vojne a na niekoľko desaťročí zavládol v Španielsku pod jeho vedením autoritársky režim.
Po štúdiách na barcelonskej obchodnej akadémii a študijných pobytoch v Spojených štátoch amerických a Spojenom kráľovstve písal Samaranch v 50. rokoch minulého storočia pre športové noviny La Prensa. V roku 1955 sa zosobášil s Mariou Teresou Salisachsovou (26. decembra 1931 – 16. septembra 2000), s ktorou mal dve deti – syna Juana Antonia a dcéra Mariu Teresu. Kariéru novinára zanechal začiatkom 60. rokov a začal sa venovať rodinnému biznisu v oblasti textilného priemyslu.
V roku 1966 Samarancha vymenoval generál Franco na post vládneho splnomocnenca pre šport. Stal sa tiež prezidentom Španielskeho olympijského výboru a šéfom výprav Španielska na olympijských hrách.
Medzi členov MOV sa Samaranch zaradil v roku 1966 a na poli medzinárodnej športovej diplomacie výrazne stúpol v roku 1974, keď sa stal viceprezidentom MOV.
Španielsko ako diplomat zastupoval aj po páde Francovho režimu. V druhej polovici 70. rokov pôsobil ako veľvyslanec v Sovietskom zväze a Mongolsku.
Za prezidenta MOV zvolili Samarancha na 83. zasadnutí MOV v Moskve v roku 1980. Svet bol rozdelený na dva tábory a politická situácia viedla aj k bojkotu olympijských hier. V roku 1976 vynechali montrealské hry africké krajiny, o štyri roky neskôr do Moskvy necestovali západné krajiny a v roku 1984 v Los Angeles absentoval východný blok.
Pod vedením Samarancha a vďaka jeho reformám sa olympijské hnutie pozviechalo. Pre MOV vyrokoval výhodnejšie zmluvy so sponzormi a OH urobil atraktívnejšie aj tým, že do súťaží pripustil škrtnutím paragrafu o amaterizme aj profesionálov. Pod piatimi kruhmi sa objavili hráči z basketbalovej NBA či hokejovej NHL. To výrazne podporilo záujem svetových médií a s tým súvisiaci zisk z predaja prenosových práv.
Za jeho éry sa významnejšie začali na činnosti MOV podieľať aj športovci. Zasadil sa o prijímanie žien do MOV. Zaslúžil sa o vznik nového moderného Olympijského múzea. Do olympijského hnutia zaangažoval aj zdravotne znevýhodnených športovcov. Pričinil sa o finančnú podporu regionálnych a kontinentálnych hier, na ktorých sa prezentujú aj neolympijské športy. Pod jeho vedením sa v MOV rozvinuli aj aktivity v oblasti ochrany životného prostredia.
Na poste prezidenta MOV stál Samaranch do roku 2001, keď ho vo funkcii vystriedal Belgičan Jacques Rogge. Samaranch ostal doživotným čestným prezidentom MOV.
Inovátor olympijského hnutia zomrel 21. apríla 2010 v rodnej Barcelone vo veku 89 rokov.
V roku 2009 informoval internetový portál insidethegames.biz, ktorý monitoruje zákulisie olympijského hnutia, že Samaranch bol tajným agentom sovietskej KGB. Tajná služba mu údajne pomohla stať sa prezidentom MOV. Portál sa odvolával na knihu s názvom KGB hrá šachovú partiu, ktorú napísal bývalý agent KGB Vladimir Popov. Hovorca MOV Mark Adams reagoval na správy o Samaranchovej údajnej spolupráci s KGB tvrdením, že ide o čistú špekuláciu.
Viacerí Samaranchovi vyčítali aj jeho pôsobenie vo funkcii štátneho splnomocnenca pre šport počas diktatúry generála Franca.
V roku 2000 udelil prezident SR Rudolf Schuster prezidentovi MOV Samaranchovi štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža I. triedy za významný príspevok pre rozvoj športu a olympijského hnutia v Slovenskej republike, ako aj za rozvoj medzinárodných vzťahov, demokracie a humanizmu v oblasti športu.
Na 18. valnom zhromaždení SOV 5. augusta 2000 v Bratislave si Samaranch z rúk predsedu SOV Františka Chmelára prevzal najvyššie vyznamenanie SOV – Zlaté kruhy SOV.
Juan Antonio Samaranch sa narodil 17. júla 1920 v Barcelone. Vyrastal ako tretie zo šiestich detí v bohatej katalánskej rodine, ktorá sa venovala obchodovaniu s textilom. V roku 1938 vypukla v Španielsku občianska vojna, ktorá poznačila aj Samaranchovu mladosť. Ako 18-ročný mal narukovať do republikánskej armády, čo však odmietol a utiekol do Francúzska. Zakrátko sa vrátil do vlasti, ale pripojil sa na stranu generála Franca, ktorý zvíťazil v občianskej vojne a na niekoľko desaťročí zavládol v Španielsku pod jeho vedením autoritársky režim.
Po štúdiách na barcelonskej obchodnej akadémii a študijných pobytoch v Spojených štátoch amerických a Spojenom kráľovstve písal Samaranch v 50. rokoch minulého storočia pre športové noviny La Prensa. V roku 1955 sa zosobášil s Mariou Teresou Salisachsovou (26. decembra 1931 – 16. septembra 2000), s ktorou mal dve deti – syna Juana Antonia a dcéra Mariu Teresu. Kariéru novinára zanechal začiatkom 60. rokov a začal sa venovať rodinnému biznisu v oblasti textilného priemyslu.
V roku 1966 Samarancha vymenoval generál Franco na post vládneho splnomocnenca pre šport. Stal sa tiež prezidentom Španielskeho olympijského výboru a šéfom výprav Španielska na olympijských hrách.
Medzi členov MOV sa Samaranch zaradil v roku 1966 a na poli medzinárodnej športovej diplomacie výrazne stúpol v roku 1974, keď sa stal viceprezidentom MOV.
Španielsko ako diplomat zastupoval aj po páde Francovho režimu. V druhej polovici 70. rokov pôsobil ako veľvyslanec v Sovietskom zväze a Mongolsku.
Za prezidenta MOV zvolili Samarancha na 83. zasadnutí MOV v Moskve v roku 1980. Svet bol rozdelený na dva tábory a politická situácia viedla aj k bojkotu olympijských hier. V roku 1976 vynechali montrealské hry africké krajiny, o štyri roky neskôr do Moskvy necestovali západné krajiny a v roku 1984 v Los Angeles absentoval východný blok.
Pod vedením Samarancha a vďaka jeho reformám sa olympijské hnutie pozviechalo. Pre MOV vyrokoval výhodnejšie zmluvy so sponzormi a OH urobil atraktívnejšie aj tým, že do súťaží pripustil škrtnutím paragrafu o amaterizme aj profesionálov. Pod piatimi kruhmi sa objavili hráči z basketbalovej NBA či hokejovej NHL. To výrazne podporilo záujem svetových médií a s tým súvisiaci zisk z predaja prenosových práv.
Za jeho éry sa významnejšie začali na činnosti MOV podieľať aj športovci. Zasadil sa o prijímanie žien do MOV. Zaslúžil sa o vznik nového moderného Olympijského múzea. Do olympijského hnutia zaangažoval aj zdravotne znevýhodnených športovcov. Pričinil sa o finančnú podporu regionálnych a kontinentálnych hier, na ktorých sa prezentujú aj neolympijské športy. Pod jeho vedením sa v MOV rozvinuli aj aktivity v oblasti ochrany životného prostredia.
Na poste prezidenta MOV stál Samaranch do roku 2001, keď ho vo funkcii vystriedal Belgičan Jacques Rogge. Samaranch ostal doživotným čestným prezidentom MOV.
Inovátor olympijského hnutia zomrel 21. apríla 2010 v rodnej Barcelone vo veku 89 rokov.
V roku 2009 informoval internetový portál insidethegames.biz, ktorý monitoruje zákulisie olympijského hnutia, že Samaranch bol tajným agentom sovietskej KGB. Tajná služba mu údajne pomohla stať sa prezidentom MOV. Portál sa odvolával na knihu s názvom KGB hrá šachovú partiu, ktorú napísal bývalý agent KGB Vladimir Popov. Hovorca MOV Mark Adams reagoval na správy o Samaranchovej údajnej spolupráci s KGB tvrdením, že ide o čistú špekuláciu.
Viacerí Samaranchovi vyčítali aj jeho pôsobenie vo funkcii štátneho splnomocnenca pre šport počas diktatúry generála Franca.
V roku 2000 udelil prezident SR Rudolf Schuster prezidentovi MOV Samaranchovi štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža I. triedy za významný príspevok pre rozvoj športu a olympijského hnutia v Slovenskej republike, ako aj za rozvoj medzinárodných vzťahov, demokracie a humanizmu v oblasti športu.
Na 18. valnom zhromaždení SOV 5. augusta 2000 v Bratislave si Samaranch z rúk predsedu SOV Františka Chmelára prevzal najvyššie vyznamenanie SOV – Zlaté kruhy SOV.
