Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bol jedným z prvých slovenských absolventov odboru reštaurátorstvo.
Autor TASR
Poprad 16. augusta (TASR) - Vo veku 92 rokov zomrel v Poprade – Veľkej v stredu 15. augusta akademický maliar Ondrej Ivan. TASR informovala riaditeľka Tatranskej galérie Anna Ondrušeková.
Ondrej Ivan sa narodil 24. februára 1926 vo Veľkej pri Poprade, čo podľa jej ďalších slov podmienilo jeho trvalý vzťah k tatranskej krajine a prírode. "Po absolvovaní Odbornej chemickej školy firmy Baťa vo Svite v roku 1945 odišiel na Akadémiu výtvarných umení do Prahy, kde študoval u profesora Jána Želibského a neskôr u profesora Slánskeho a Vratislava Nechlebu na oddelení maliarskych a konzervačných techník," priblížila s tým, že bol jedným z prvých slovenských absolventov odboru reštaurátorstvo.
V tejto oblasti získal prvú cenu už ako študent na výstave v Mánes v roku 1950. "Ako reštaurátor zanietene spájal technicko-remeselné skúsenosti s esteticko-výtvarnými. Svoj život zasvätil hodnotám minulosti a ako maliar krásam našej slovenskej tatranskej prírody," doplnila.
Jeho prvá prax po štúdiách bola v novovzniknutej Slovenskej národnej galérii pod vedením Karola Vaculíka, ktorá začala zhromažďovať zbierky starého i nového umenia. V rokoch 1954 až 1959 zreštauroval mnohé umelecké diela renesančnej maľby, exponáty Pálfyovskej zbierky aj množstvo ikon. "V tejto činnosti pokračoval aj v rokoch pôsobenia vo Východoslovenskej galérii v Košiciach, kde sa venoval reštaurovaniu gotickej tabuľovej maľby, barokovej plastike a ikonovej maľbe," priblížila Ondrušeková. Podľa jej slov stál takmer od začiatku pri budovaní regionálnej galérie v Liptovskom Mikuláši, kde bol v roku 1977 menovaný za riaditeľa a na tejto funkcii zotrval desať rokov.
"Ondrej Ivan ako maliar - tvorca bol realista. Technická stránka jeho maľby je ovplyvnená štúdiom veľkých majstrov Tiziana, Rubensa, Rembrandta, Ruisdaela a iných, ktorých kópie vynikajúco zvládol ako študent. Bohaté skúsenosti získal aj študijnými pobytmi v Amsterdame v roku 1962 a v reštaurátorských ateliéroch Ermitáže v Petrohrade," priblížila riaditeľka. Ako ďalej uviedla, takmer šesť desaťročí zameriaval svoje tvorivé úsilie v prevažnej miere práve na tému krajiny. "Vo vzťahu k nej, ale aj k všetkému krásnemu bol taký, akého sme ho roky poznali - jednoduchý, úprimný, čestný. Česť jeho pamiatke," uzavrela.
Ondrej Ivan sa narodil 24. februára 1926 vo Veľkej pri Poprade, čo podľa jej ďalších slov podmienilo jeho trvalý vzťah k tatranskej krajine a prírode. "Po absolvovaní Odbornej chemickej školy firmy Baťa vo Svite v roku 1945 odišiel na Akadémiu výtvarných umení do Prahy, kde študoval u profesora Jána Želibského a neskôr u profesora Slánskeho a Vratislava Nechlebu na oddelení maliarskych a konzervačných techník," priblížila s tým, že bol jedným z prvých slovenských absolventov odboru reštaurátorstvo.
V tejto oblasti získal prvú cenu už ako študent na výstave v Mánes v roku 1950. "Ako reštaurátor zanietene spájal technicko-remeselné skúsenosti s esteticko-výtvarnými. Svoj život zasvätil hodnotám minulosti a ako maliar krásam našej slovenskej tatranskej prírody," doplnila.
Jeho prvá prax po štúdiách bola v novovzniknutej Slovenskej národnej galérii pod vedením Karola Vaculíka, ktorá začala zhromažďovať zbierky starého i nového umenia. V rokoch 1954 až 1959 zreštauroval mnohé umelecké diela renesančnej maľby, exponáty Pálfyovskej zbierky aj množstvo ikon. "V tejto činnosti pokračoval aj v rokoch pôsobenia vo Východoslovenskej galérii v Košiciach, kde sa venoval reštaurovaniu gotickej tabuľovej maľby, barokovej plastike a ikonovej maľbe," priblížila Ondrušeková. Podľa jej slov stál takmer od začiatku pri budovaní regionálnej galérie v Liptovskom Mikuláši, kde bol v roku 1977 menovaný za riaditeľa a na tejto funkcii zotrval desať rokov.
"Ondrej Ivan ako maliar - tvorca bol realista. Technická stránka jeho maľby je ovplyvnená štúdiom veľkých majstrov Tiziana, Rubensa, Rembrandta, Ruisdaela a iných, ktorých kópie vynikajúco zvládol ako študent. Bohaté skúsenosti získal aj študijnými pobytmi v Amsterdame v roku 1962 a v reštaurátorských ateliéroch Ermitáže v Petrohrade," priblížila riaditeľka. Ako ďalej uviedla, takmer šesť desaťročí zameriaval svoje tvorivé úsilie v prevažnej miere práve na tému krajiny. "Vo vzťahu k nej, ale aj k všetkému krásnemu bol taký, akého sme ho roky poznali - jednoduchý, úprimný, čestný. Česť jeho pamiatke," uzavrela.
