Wiesbaden /Bratislava 25. marca (TASR) – Vďaka svojmu atraktívnemu výzoru stvárňovala na filmovom plátne často príťažlivé ženy. Vo štvrtok 25. marca uplynie sto rokov od narodenia francúzskej herečky Simone Signoretovej, ktorá svoj herecký talent pretavila do sošky Oscara.
Simone Signoretová sa narodila 25. marca 1921 ako Simone Henriette Charlotte Kaminker v nemeckom meste Wiesbaden. Matka bola žena v domácnosti a otec, ktorý mal poľsko-židovský pôvod, pracoval ako tlmočník. Simone študovala cudzie jazyky a istý čas pracovala ako učiteľka.
Rodina žila v luxusnej štvrti na predmestí Paríža, no už na začiatku okupácie Nemeckom ušiel jej otec do Anglicka, kde pomáhal s vytvorením francúzskej exilovej vlády. Signoretová sa musela postarať o svojich dvoch mladších bratov a matku, a tak nastúpila na miesto pisárky v denníku Les Nouveaux Temps. Čoskoro sa však ukázalo, že ide o kolaborantský denník a tak túto prácu zanechala.
S hereckou kariérou začala na popud svojho milenca z umeleckých kruhov Daniela Gélina. Kvôli židovskému priezvisku, ktoré mala po svojom otcovi, sa z bezpečnostných dôvodov napokon rozhodla používať priezvisko matky – Signoretová.
Vďaka svojmu ženskému pôvabu často stvárňovala milenky i prostitútky. Prvú veľkú rolu dostala v dráme Dédée d'Anvers (1948). Snímku režíroval Yves Allégret, za ktorého bola herečka už v tom čase vydatá. Film si v kinách pozreli až tri milióny divákov a patril medzi najúspešnejšie v režisérovej kariére. Z krátkeho manželstva sa im narodila dcéra Catherine, ktorá sa taktiež stala herečkou.
V roku 1950 si zahrala zlatokopku Doru vo filme Mančges (Manéže) a v tom istom roku sa objavila v úlohe prostitútky v historickej dráme La Ronde (Vírenie), kde sa predstavil aj v tom čase jeden z najpopulárnejších francúzskych hercov Gérard Philipe. V New Yorku tento film zakázali kvôli tomu, že bol vyhodnotený ako nemravný.
V roku 1951 sa umelkyňa vydala za herca a speváka Yvesa Montanda. Úspech v podobe ceny BAFTA pre najlepšiu zahraničnú herečku jej priniesla rola Marie v romantickej kriminálke odohrávajúcej sa v Paríži na prelome 19. a 20. storočia - Casque d'or (Zlatá hriva, 1952).
Simone Signoretová sa v 50. rokoch objavila aj v ďalších úspešných filmoch ako napríklad Thérčse Raquin (Tereza Raquinová, 1953), ktorý vznikol podľa predlohy Emila Zolu, v mysterióznej krimi dráme Les Diaboliques (Diabolské ženy, 1955). S manželom Yvesom Montandom si zahrala v historickej dráme Les Sorcičres de Salem (Čarodejnice zo Salemu, 1957), ktorý čerpá námet z procesu s čarodejnicami v americkom meste Salem v štáte Massachusetts z roku 1692. Za rolu Elizabeth Signoretová získala opäť cenu BAFTA.
Nešťastne vydatú staršiu ženu, ktorá sa zamiluje do omnoho mladšieho muža Joeho (Laurence Harvey), čo vyústi v tragédiu, stvárnila v britskej dráme Room at the Top (Miesto hore, 1959). Snímka dostala mnoho prestížnych ocenení. Signoretová si za stvárnenie Alice Asigillovej prevzala Oscara za najlepší ženský herecký výkon.
V úlohe ženy podozrivej z vraždy sa predstavila v roku 1965 v thrilleri Compartiment tueurs (Zločin v exprese) a v rovnakom roku stvárnila kubánsku komtesu vo filme Ship of Fools (Loď bláznov). Snímka režiséra a producenta Stanleyho Kramera zachytáva mozaiku príbehov ľudí z rôznych spoločenských vrstiev, ktorí sú zosobnením stavu spoločnosti pred vznikom Tretej ríše.
V menšej role majiteľky kaviarne sa objavila v historickej vojnovej dráme Paris brűle-t-il? (Horí už Paríž?, 1966), kde sa spolu s ňou predstavili legendárni umelci ako napríklad Jean-Paul Belmondo, Jean-Pierre Cassel, Charles Boyer, Alain Delon a mnoho ďalších.
V roku 1970 si spolu s manželom Yvesom Montandom zahrala vo francúzsko-talianskom filme L'Aveu (Priznanie) na motívy knihy Artura Londona. Autor bol jedným z obvinených vo vykonštruovanom politickom procese s Rudolfom Slánským a ďalšími, ktorý sa konal v roku 1952 pod nátlakom Moskvy a v ktorom padlo 11 rozsudkov smrti. Historická snímka reflektujúca obdobie stalinizmu sa mala pôvodne nakrúcať v Československu, čo však prekazila sovietska invázia v auguste 1968. Oneskorená premiéra za prítomnosti gréckeho režiséra Costu-Gavrasa sa konala až 17. januára 1990.
V pôsobivej komornej dráme La Veuve Couderc (Vdova Coudercová, 1971) sa predstavila herečka v úlohe farmárky. Tá si ako pomocníka prizve k sebe zločinca na úteku, ktorého stvárnil Alain Delon. V psychologickej dráme Le Chat (Mačka, 1971) predviedla svoje nesporné herecké kvality spolu s Jeanom Gabinom v úlohe manželského páru.
Cenu Césara získala Signoretová za postavu bývalej prostitútky, ktorá prežila Osvienčim - pani Rosy vo filme La Vie devant soi (Madam Rosa, 1977). Film dostal Oscara (1978) ako najlepší medzinárodný hraný film.
Slávna francúzska herečka Simone Signoretová zomrela 30. septembra v roku 1985 v Autheuil-Authouillet v Normandii. Pochovaná je spoločne s manželom na známom parížskom cintoríne Pére Lachaise.
