Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najtypickejšou aktivitou je v období tesne pred prelomom októbra a novembra čistenie a úprava hrobov príbuzných a ich výzdoba kvetmi.
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) - Hoci Sviatok všetkých svätých je určený na pripomenutie iných udalostí ako Dušičky, mnohí ľudia tento rozdiel nerozlišujú. „Na Slovensku sú dnes obidva sviatky vnímané ako pamiatka zosnulých predkov,“ uviedla pre TASR Katarína Popelková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied. Do obsahu osláv sa, navyše, začína miešať aj novo udomácnený sviatok Halloween.
Najtypickejšou aktivitou je v období tesne pred prelomom októbra a novembra čistenie a úprava hrobov príbuzných a ich výzdoba kvetmi. „Najviac ľudí spája predvečer 2. novembra s navštevovaním cintorínov a zapaľovaním sviečok na hroboch. Okrem hrobov príbuzných a známych ľudia zapaľujú sviečky aj pri ústredných krížoch cintorínov, ale tiež pri sekulárnych pamätníkoch obetiam násilia a pri hroboch významných osobností,“ povedala Popelková.
„K prvkom sviatkovania patrí dnes aj cestovanie do miest s cintorínmi, kde sú hroby príbuzných a známych, prípadne aj návštevy rodín vzdialených príbuzných,“ doplnila. Voľný deň podľa nej občania využívajú aj na spoločenské aktivity, turistiku a šport. „Spoločné rodinné aktivity podmieňuje aj fakt, že deti majú v tomto čase niekoľkodňové školské prázdniny.“
Okrem osláv Sviatku všetkých svätých a dňa Pamiatky zosnulých sa toto obdobie spája aj s pamätným dňom 31. októbra, nazvaným ako Pamiatka reformácie, a zdomácneným sviatkom Halloween.
„Hoci je reformácia a jej pripomínanie už niekoľko storočí súčasťou historickej tradície obyvateľov Slovenska, väčšina z nich v súčasnosti 31. október na prvom mieste spája s Halloweenom. Halloween s vlastnými zvykmi a sviatočnou praxou u nás na konci 20. storočia voľne nadviazal a rozšíril domácu tradíciu vyrezávania tekvicových svetlonosov a lampiónových sprievodov, a jeho oslavovanie sa stalo súčasťou obdobia spomienkových dní. Najznámejší symbol Halloweenu - oranžová tekvica s vyrezanými otvormi v podobe očí, nosa a úst, prípadne osvetlená sviečkou vloženou dovnútra - sa začína u nás objavovať aj vo výzdobe hrobov, čo dokladá voľné prelínanie spomínaných sviatkov,“ zhodnotila Popelková.
Najtypickejšou aktivitou je v období tesne pred prelomom októbra a novembra čistenie a úprava hrobov príbuzných a ich výzdoba kvetmi. „Najviac ľudí spája predvečer 2. novembra s navštevovaním cintorínov a zapaľovaním sviečok na hroboch. Okrem hrobov príbuzných a známych ľudia zapaľujú sviečky aj pri ústredných krížoch cintorínov, ale tiež pri sekulárnych pamätníkoch obetiam násilia a pri hroboch významných osobností,“ povedala Popelková.
„K prvkom sviatkovania patrí dnes aj cestovanie do miest s cintorínmi, kde sú hroby príbuzných a známych, prípadne aj návštevy rodín vzdialených príbuzných,“ doplnila. Voľný deň podľa nej občania využívajú aj na spoločenské aktivity, turistiku a šport. „Spoločné rodinné aktivity podmieňuje aj fakt, že deti majú v tomto čase niekoľkodňové školské prázdniny.“
Okrem osláv Sviatku všetkých svätých a dňa Pamiatky zosnulých sa toto obdobie spája aj s pamätným dňom 31. októbra, nazvaným ako Pamiatka reformácie, a zdomácneným sviatkom Halloween.
„Hoci je reformácia a jej pripomínanie už niekoľko storočí súčasťou historickej tradície obyvateľov Slovenska, väčšina z nich v súčasnosti 31. október na prvom mieste spája s Halloweenom. Halloween s vlastnými zvykmi a sviatočnou praxou u nás na konci 20. storočia voľne nadviazal a rozšíril domácu tradíciu vyrezávania tekvicových svetlonosov a lampiónových sprievodov, a jeho oslavovanie sa stalo súčasťou obdobia spomienkových dní. Najznámejší symbol Halloweenu - oranžová tekvica s vyrezanými otvormi v podobe očí, nosa a úst, prípadne osvetlená sviečkou vloženou dovnútra - sa začína u nás objavovať aj vo výzdobe hrobov, čo dokladá voľné prelínanie spomínaných sviatkov,“ zhodnotila Popelková.
