Organizácia Spojených národov (OSN) to uviedla pri príležitosti Svetového dňa poézie, pripadajúceho na 21. marca.
Autor TASR
New York/Paríž 21. marca (TASR) - Neuspokojené zostávajú túžby a potreby ľudí v súčasnom svete po estetike a estetických formách prejavu. Poézia môže túto potrebu naplniť natoľko, nakoľko jej to v spoločnosti umožnia a aké miesto jej v komunikácii poskytnú. Už 20 rokov sa dá pozorovať hnutie za poéziu, ktoré sa prejavuje zvýšenými aktivitami v rôznych členských štátoch Organizácie Spojených národov (OSN), ako aj nárastom počtu básnikov, uviedla OSN pri príležitosti Svetového dňa poézie, pripadajúceho na 21. marca.
Ide o spoločenskú potrebu, ktorá vedie najmä mladých ľudí k návratu k prameňom - ad fontes -, a vytvára pre nich prostriedok, aby sa konfrontovali sami so sebou, zatiaľ čo vonkajší svet ich ťahá von z nich, uviedla ďalej OSN.
Okrem toho básnik ako osobnosť nadobúda novú rolu, lebo večery poézie s recitáciou samotnými básnikmi sa stávajú čoraz obľúbenejšími vo verejnosti, pokračovala OSN.
Uvedené hnutie v spoločnosti v uznaní nadzemských hodnôt predstavuje zároveň návrat k ústnej - orálnej - tradícii komunikácie a akceptácie umelecky vypovedaného slova ako prostriedku zospoločenšťovania (socializácie) a vyhraňovania jedinca.
Ešte stále existuje tendencia v médiách a širšej verejnosti nebrať básnika vážne. Je užitočné zbaviť sa takého postoja, aby sa doterajší obraz o poézii a jej tvorcovi prekonal a aby poézia opäť nadobudla svoje miesto v spoločnosti.
Cieľom Svetového dňa poézie je podporiť čítanie básnických diel a ich vydávanie. Na národných úrovniach sa tento deň má stať podľa OSN zdrojom pre nové impulzy na básnickú tvorbu. Vhodné je v ten deň vyjadriť uznanie básnikom.
Na 30. zasadnutí Generálnej konferencie Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v októbri a novembri 1999 v Paríži vyhlásili 21. marec za Svetový deň poézie. Všade na svete má 21. marec povzbudiť rôzne iniciatívy podnecujúce umeleckú tvorbu - vrátane poetickej. Písanie básní je spôsob, ako zveľaďovať rodný jazyk.
UNESCO uznáva, že poézia zodpovedá osobným a spoločenským potrebám. Aj cez poéziu možno nadväzovať priateľské vzťahy a odovzdávať si prežité skúsenosti, a to inak ako "pragmatickým" jazykom či v súčasnosti i prostredníctvom počítačov a rôznych sociálnych sietí.
Ide o spoločenskú potrebu, ktorá vedie najmä mladých ľudí k návratu k prameňom - ad fontes -, a vytvára pre nich prostriedok, aby sa konfrontovali sami so sebou, zatiaľ čo vonkajší svet ich ťahá von z nich, uviedla ďalej OSN.
Okrem toho básnik ako osobnosť nadobúda novú rolu, lebo večery poézie s recitáciou samotnými básnikmi sa stávajú čoraz obľúbenejšími vo verejnosti, pokračovala OSN.
Uvedené hnutie v spoločnosti v uznaní nadzemských hodnôt predstavuje zároveň návrat k ústnej - orálnej - tradícii komunikácie a akceptácie umelecky vypovedaného slova ako prostriedku zospoločenšťovania (socializácie) a vyhraňovania jedinca.
Ešte stále existuje tendencia v médiách a širšej verejnosti nebrať básnika vážne. Je užitočné zbaviť sa takého postoja, aby sa doterajší obraz o poézii a jej tvorcovi prekonal a aby poézia opäť nadobudla svoje miesto v spoločnosti.
Cieľom Svetového dňa poézie je podporiť čítanie básnických diel a ich vydávanie. Na národných úrovniach sa tento deň má stať podľa OSN zdrojom pre nové impulzy na básnickú tvorbu. Vhodné je v ten deň vyjadriť uznanie básnikom.
Na 30. zasadnutí Generálnej konferencie Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v októbri a novembri 1999 v Paríži vyhlásili 21. marec za Svetový deň poézie. Všade na svete má 21. marec povzbudiť rôzne iniciatívy podnecujúce umeleckú tvorbu - vrátane poetickej. Písanie básní je spôsob, ako zveľaďovať rodný jazyk.
UNESCO uznáva, že poézia zodpovedá osobným a spoločenským potrebám. Aj cez poéziu možno nadväzovať priateľské vzťahy a odovzdávať si prežité skúsenosti, a to inak ako "pragmatickým" jazykom či v súčasnosti i prostredníctvom počítačov a rôznych sociálnych sietí.