New York/Moskva 11. apríla (TASR) - Z rozhodnutia Medzinárodnej leteckej federácie (FAI) sa 12. apríla na celom svete oslavoval Svetový deň letectva a kozmonautiky. Spájal sa s letom prvého človeka do vesmíru - 27-ročného majora Jurija Alexejeviča Gagarina. Občan vtedajšieho Sovietskeho zväzu ho uskutočnil 12. 4. 1961. Tento deň sa pokladá za triumf vedy a všetkých, čo v súčasnosti pracujú v oblasti kozmického priemyslu.
Valné zhromaždenie OSN 7. apríla 2011 v rezolúcii A/65/L.67 vyhlásilo 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru. Členovia VZ OSN schválili rezolúciu po tom, ako sa spojili s posádkou Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Tento krok sa stane "výrazným prínosom pre upevnenie spolupráce pri mierovom dobývaní kozmického priestoru", konštatoval vtedy ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin v New Yorku.
Na archívnej snímke z 12. apríla 1961 konštruktér lode Vostok Oleg Ivanovskij (vpravo) a Jurij Gagarin pred odletom do vesmíru v kozmickej lodi Vostok. Foto: TASR/AP
V Moskve 10. apríla 1981 otvorili Múzeum kozmonautiky, jedno z najzaujímavejších technických a vedeckých múzeí v hlavnom meste vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Múzeum otvorili k 20. výročiu letu Gagarina do vesmíru.
V dejinách kozmonautiky zostane zapísaný aj Gagarinov výrok: "Pojechali". Vyslovil ho vo chvíli, keď vesmírna loď Vostok zdolávala zemskú príťažlivosť.
Na archívnej snímke 15. júla 1961 ruský kozmonaut Jurij Gagarin máva davu ľudí z otvoreného auta pred ruským veľvyslanectvom v Londýne.Foto: TASR/AP
Legendárny Gagarinov let trval iba 108 minút, stal sa však potvrdením prvenstva ZSSR v rozvoji pilotovaných kozmických letov a zvládnutí kozmických technológií.
Sovietsky kozmický program sa začal už v druhej polovici 50. rokov 20. storočia a od začiatku išlo o koncepciu na podporu armády. Ozbrojené sily ZSSR vtedy chceli nadobudnúť vojenskú prevahu nad - podľa vtedajšej ideológie - "kapitalistickým svetom".
Na archívnej snímke zverejnenej agentúrou TASS v apríli 1961 ruský kozmonaut Jurij Gagarin počas výcviku.Foto: TASR/APPrvá umelá družica Sputnik sa dostala na obežnú dráhu v októbri 1957. Sovietske vedenie sa potom rozhodlo urýchliť program letu prvého človeka do vesmíru.
V rámci programu Zenit, spojeného s letom človeka do kozmu, sa mal začať vypracovávať projekt vesmírnej lode Vostok. Do vesmíru sa pred človekom dostali najskôr zvieratá; z nich najznámejším sa stal pes Lajka, ktorého do kozmu vyniesla raketa Sputnik-2.
Potom nadišiel 12. apríl 1961 a správa o tom, že Jurij Gagarin ako prvý človek vzlietol do vesmíru na lodi Vostok-1 a po lete úspešne pristál.
Jurij A. Gagarin (9. 3. 1934 - 27. 3. 1968) bol letcom a kozmonautom ZSSR a prvým človekom, ktorý sa dostal na palube nosnej rakety do kozmického priestoru. Zahynul tragicky pri leteckej havárii neďaleko dediny Novosiolovo vo Vladimirskej oblasti.
Hrob kozmonauta Jurija Gagarina pri Kremeľskom múre v Moskve.Foto: TASR/AP
Zomrel v cvičnom lietadle za okolností, ktoré ostávali dlhé roky nezverejnené. Až v júni 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov v rozhovore pre televíznu stanicu Russia Today zverejnil dovtedy zatajované okolnosti havárie Jurija Gagarina.
Leonov povedal, že v tesnej blízkosti UTI Mig-15 s Gagarinom a Serioginom neoprávnene preletelo iné lietadlo, ktoré MiG-15 poslalo rýchlosťou 750 km/h do vývrtky. Leonov, ktorý v roku 1965 ako prvý človek vystúpil do otvoreného kozmu, ďalej pre TV stanicu uviedol, že "v ten istý deň prebiehali skúšky stroja Su-15, ale ten mal letieť vo výške 10.000 metrov, prípadne vyššie. Nie však vo výške 450-500 metrov. Bolo to porušenie letového postupu", dodal Leonov.
Život človeka s nezabudnuteľným úsmevom bol opradený legendami. Podľa jednej z nich sa Gagarin narodil 8. marca, ale údajne v pôrodnici usúdili, že chlapec by nemal sláviť narodeniny na Medzinárodný deň žien. Preto mu do rubriky dátum narodenia zapísali 9. marec.
Od Gagarinovho letu ľudstvo na ceste objavovania vesmíru dosiahlo značný pokrok. Do elitného klubu kozmonautov sa 2. marca 1978 letom Vladimíra Remeka zaradilo aj bývalé Československo; 20. februára 1999 sa začala vesmírna misia prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu.
Astronaut Ivan Bella, archívne fotoFoto: FOTO TASR ARCHÍV Vladimír Benko
Dňa 16. júna 1963 absolvovala let do vesmíru prvá žena, Valentina Tereškovová. Na palube lode Vostok-6 strávila 26-ročná ruská kozmonautka 71 hodín a Zem obletela 48-krát.
Po 20 rokoch od Gagarinovho prvého letu do vesmíru, 12. apríla 1981, vypustili USA prvý raketoplán - oproti rakete išlo o stroj inej konštrukcie a najmä viacnásobne použiteľný. Neskôr sa začali budovať vesmírne stanice - najskôr vo februári 1986 ruský Mir, potom ISS, ktorá slúži dodnes.
Medzinárodná vesmírna stanica ISSFoto: TASR/AP
Popri kozmonautoch a astronautoch z rôznych krajín a čínskom tajkonautovi Jang Li-wejovi sa do vesmíru dostali už aj "turisti" - v decembri 1990 im dvere do vesmíru otvoril japonský novinár Tojohiro Akijama. Stal sa prvým komerčným pasažierom a na stanici Mir pobudol sedem dní.
