New York 21. marca (TASR) - Rasistické a extrémistické hnutia založené na ideológiách zameraných na podporu populistických a nacionalistických programov sa šíria v mnohých oblastiach sveta. Vytvárajú živnú pôdu pre rasizmus, rasovú diskrimináciu, xenofóbiu a netoleranciu a cielia často na migrantov, utečencov a ľudí afrického pôvodu, konštatovala Organizácia Spojených národov (OSN) pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti rasovej diskriminácii pripadajúceho na 21. marca.

"Boj s narastajúcim populistickým, nacionalistickým a krajne pravicovým programom a s ideológiou rasovej nadradenosti" — to je v roku 2019 téma, ktorú zvolila OSN pri príležitosti tohto medzinárodného dňa.

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) vo svojej rezolúcii z 15. januára 2019 opätovne potvrdilo, že všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní vo svojej dôstojnosti a právach a majú schopnosti konštruktívne sa zúčastniť na rozvoji blaha spoločnosti. V rezolúcii sa zdôrazňuje, že akákoľvek doktrína o rasovej nadradenosti je vedecky nesprávna, morálne odsúdeniahodná, spoločensky nespravodlivá a nebezpečná a musí byť odmietnutá spolu s teóriami, autori ktorých sa usilujú stanoviť existenciu rôznych ľudských rás.

Aj otázka využívania digitálnych technológií na šírenie neonacizmu, zaznela na rokovaní VZ OSN. V referáte osobitnej spravodajkyne pre súčasné formy rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a intolerancie, profesorky práva na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA) Tendayi Achiumeovej zaznelo odsúdenie nacionalistického populizmu, propagujúceho represívnu či eliminačnú prax a politiky, ktorými sa potláčajú záujmy jednotlivých osôb či skupín na základe ich rasy, etnického pôvodu, národnostného pôvodu a vierovyznania. Ako informovala OSN, Achiumeová venovala pozornosť aj povinnostiam štátu v oblasti dodržiavania ľudských práv, legislatíve o boji proti extrémistickým ideológiám na internete ako aj zodpovednosti technologických spoločností, týkajúcej sa dodržiavania princípov v oblasti ľudských práv. OSN zakončila svoj tohtoročný materiál k Medzinárodnému dňu boja proti rasovej diskriminácii výzvou: Povedzte nie rasizmu!

Tento medzinárodný deň je spomienkou na rok 1960, keď polícia v Sharpeville v Juhoafrickej republike (JAR) začala strieľať do účastníkov pokojnej demonštrácie. Protestovali proti legislatíve, v ktorej vtedajší juhoafrický režim apartheidu presadil rasistické prvky. Polícia zabila približne 69 účastníkov demonštrácie.

Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN), keď v roku 1966 vyhlásilo Medzinárodný deň boja proti rasovej diskriminácii, vyzvalo v rezolúcii 2142 medzinárodné spoločenstvo, aby znásobilo úsilie na odstránenie všetkých foriem rasovej diskriminácie.

V dňoch 31. augusta — 7. septembra 2001 sa v juhoafrickom Durbane konala Svetová konferencia OSN o rasizme, rasovej diskriminácii, xenofóbii a tolerancii. Zúčastnili sa na nej delegáti zo 150 štátov sveta. V Záverečnej deklarácii a Akčnom programe, schválených v Durbane a potvrdených VZ OSN 26. februára 2002, sa zdôraznila potreba vyvíjať úsilie na troch frontoch: v lepšej prevencii akejkoľvek formy diskriminácie, ďalej prísnejšej represii proti každému trestnému činu a inému previneniu s rasistickým motívom a napokon v účinnejšej podpore obetí takých činov v ich snahe za dôstojnosť a spravodlivosť.

Slovensko je na medzinárodnej úrovni viazané Medzinárodným dohovorom o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie i Medzinárodným dohovorom o potlačení a trestaní zločinu apartheidu. SR prijala aj Rámcové rozhodnutie Rady Európskej únie z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie.

Informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizmu v SR v rámci svojej pôsobnosti zhromažďuje a poskytuje Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP).