Bratislava 24. septembra (TASR) - Do dejín fotografie sa Zuzana Mináčová zapísala umeleckými, angažovanými či reportážnymi filmovými snímkami. V jej zbierke nechýba ani množstvo portrétov hollywoodskych hviezd. Zaradila sa k oficiálnym fotografom filmových festivalov, najmä v Karlových Varoch. Vojnové útrapy, problémy súvisiace s obdobím komunistického režimu, ba ani tragická smrť manžela, scenáristu a dramaturga Jána Mináča, ju na kolená nezrazili. V dokumente Očami fotografky (2015), ktorý zmapoval jej profesionálny aj osobný život, sa predstavila ako žena s nadhľadom a pokorou.

Významná slovenská fotografka Zuzana Mináčová bude mať v piatok 24. septembra 90 rokov.

Zuzana Mináčová sa narodila 24. septembra 1931 v Bratislave. Pochádzala zo židovskej rodiny, otec bol lekár. Ako trinásťročnú ju spolu so sestrou odvliekli do pracovného a koncentračného tábora v Seredi. Po krátkom čase sa dostali do tábora Auschwitz-Birkenau, kde boli ako mladé dievčatá vystavené hrôzam nacistického režimu.

Koniec vojny Mináčová prečkala v tábore nútených prác v českom Vrchlabí. Tam pre Nemcov vyrábala lampy do rádií. Väčšina jej príbuzných počas druhej svetovej vojny zahynula. Po vojne študovala fotografiu na Strednej škole umeleckého priemyslu (1945-1949). Po škole Mináčová pracovala v bratislavských filmových ateliéroch. Stala sa aj vedúcou fotografického oddelenia Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe, kde pôsobila do roku 1990.

Srbský filmový režisér a výtvarník Dušan Vukotič, ktorý v roku 1962 získal Oscara za kreslený film Surogat, ju zasvätil do princípov fotografovania.

Pre Mináčovú je charakteristická tvorba fotografických cyklov. Do širšieho povedomia sa dostala v 60. rokoch cyklom surrealisticky ponímaných fotografií Čo chýba, nie je možné spočítať. Zaradila sa k fotografom, ktorí neváhali experimentovať. Prostredníctvom fotografie sa zamerala na zachytenie prenesených významov. Typickými črtami jej prác sú imaginácia, filozofická kontemplácia aj poetická hra. Venovala sa štylizácii fotografického zobrazenia či už výberom uhla, lokality (cyklus More, 1966), úpravou farebnosti (cyklus Hra, 1966), ale aj montážami, kolážami či domaľovávaním (cyklus Strom od roku 1979). Tieto metódy využívala aj pri ilustrácii kníh poézie a prózy (Nataša Tanská – Dvaja v Tráve, 1964 a Ján Stacho – Čítanie v prachu, 1966).

Foto: TASR - Pavol Zachar

Známy je aj jej cyklus Návšteva, ktorý vznikol ako reakcia na okupáciu Československa. Ide o snímky pozatieraných nápisov na stenách vyjadrujúce protesty ľudí proti obsadeniu krajiny. K súboru surrealistických fotografií s názvom Strom patria tváre známych hercov, ktoré umelkyňa vložila do korún stromov. V tvorbe sa k stromom opakovane vracala a sú jednými z jej najobľúbenejších objektov. Predstavujú osudové spojenia človeka s prírodou, medziľudské vzťahy či kolobeh života. Medzi ďalšie opakujúce sa motívy v jej dielach patrí napríklad vajce či kôň.

Začiatkom 90. rokov sa Zuzana Mináčová presťahovala zo Slovenska do Prahy, pretože bola presvedčená, že v krajine vzrastá nacionalizmus. V roku 1996 si projektom Rekonštrukcia rodinného albumu symbolicky sprítomnila svojich príbuzných, ktorí boli obeťami holokaustu. Na výstave si návštevníci mohli prezrieť fotografie, na ktorých sa vynímali osobnosti z oblasti kultúry stvárňujúce Mináčovej predkov.

Žena s pohnutou minulosťou je fotografkou, ktorá sa môže pýšiť nielen množstvom umeleckých, ale aj portrétových fotografií. Na 51 ročníkoch legendárneho filmového festivalu v Karlových Varoch fotila umelcov aj spoločenské udalosti sprevádzajúce toto podujatie. Pred jej objektívom sa vystriedali známe hviezdy ako Robert Redford, John Travolta, Michael Douglas, Gina Lollobrigida, Danny de Vito, Morgan Freeman, Keira Knightley, Scarlett Johansson a ďalší. Mnoho portrétov vytvárala autentickým zachytením aktuálnej skutočnosti.

Foto: TASR - Andrej Galica

V roku 2013 sa jej priaznivci dočkali knihy Zuzana Mináčová – Život fotografky. Prvorodený syn tejto talentovanej umelkyne, Ján, sa stal matematikom a mladší potomok, Matej, zase filmovým režisérom. Mináčová sa taktiež podieľala na jeho filmoch. Príbehy z detstva úspešnej fotografky slúžili ako časť námetu vojnovej drámy Všichni moji blízcí (1999). V roku 2015 mohli diváci vidieť životopisný film Očami fotografky. O štyri roky neskôr sa v Bratislave na výstave Čo mi komunizmus vzal vynímali Mináčovej fotky agitačných tabúľ komunistickej strany, ktoré boli roky súčasťou ulíc našej krajiny. Pri tejto príležitosti si z rúk vtedajšej ministerky kultúry Ľubice Laššákovej prevzala Zlatú plaketu za rozvoj a šírenie slovenskej kultúry doma i v zahraničí.