Brookline/Bratislava 29. mája (TASR) - John Fitzgerald Kennedy známy aj ako JFK, alebo Jack Kennedy, 35. americký prezident by v utorok 29. mája oslavoval svoje 95. narodeniny.
Dožil sa však iba 46 rokov. Dňa 22. novembra 1963 obletela svet šokujúca správa: 35. prezident USA John Fitzgerald Kennedy sa stal v Dallase obeťou atentátu.
Dallas bol súčasťou Kennedyho dvojdňovej návštevy Texasu, ktorú mal absolvovať kvôli blížiacim sa prezidentským voľbám. Jazda po uliciach mesta v špeciálnom otvorenom lincolne, z ktorého prezident a jeho manželka zdravili zástupy divákov, mala osloviť nerozhodných voličov.
Galéria: John Fitzgerald Kennedy, 35. prezident USA
John Fitzgerald Kennedy sa narodil 29. mája 1917 v Brookline v americkom štáte Massachusetts ako druhé dieťa v rodine bankára a obchodníka s nehnuteľnosťami Josepha Kennedyho a Rose Fitzgerald Kennedyovej. Mal deväť súrodencov. Po absolvovaní Choate School vo Wallingforde, štát Connecticut, sa John F. spolu so starším bratom Josephom stal poslucháčom Harvardu, kde študoval politické vedy a medzinárodné vzťahy. Po bratovom tragickom úmrtí v roku 1944 zaujal John Fitzgerald Kennedy v rodine miesto najstaršieho ambiciózneho syna.
Jacqueline Kennedyová vo svojich svadobných šatách. Jacqueline Lee Bouvierová-Kennedyová sa vydávala za Johna Fitzgeralda Kennedyho 12. septembra 1953 v New Porte. Foto: TASR/APPo vojne pracoval ako reportér. Jeho politická dráha sa začala zvolením do federálnej Snemovne reprezentantov v roku 1946 za Demokratickú stranu. V roku 1952 zvolili J.F. Kennedyho za člena Senátu USA.
V roku 1956 sa neúspešne pokúsil stať viceprezidentským kandidátom. Okamžite po voľbách začal pracovať na tom, aby o štyri roky neskôr dosiahol úspech. V úsilí ho podporovala celá rodina. V roku 1960 sa Kennedymu podarilo získať nomináciu Demokratickej strany na post prezidenta. Kandidátom republikánov sa vtedy stal Richard Nixon. V novembri 1960 dosiahol tesnou (najmenšou od roku 1884) väčšinou výhru v prezidentských voľbách, 20. januára 1961 zložil prezidentskú prísahu a oficiálne sa stal 35. prezidentom USA.
Vo svojom ambicióznom programe, nazvanom "Nová hranica" (New Frontier), hľadal oporu v mladej a podnikateľskej Amerike. Najväčším vnútropolitickým problémom Kennedyho vlády bol rasový problém a boj Afroameričanov za občianske práva.
Bol iniciátorom karibskej krízy, keď sa Spojené štáty snažili zabrániť Kube a Východnému bloku, aby ohrozovali svet hromadením atómových zbraní, pričom obe strany stáli na pokraji celosvetového jadrového konfliktu a tretej svetovej vojny.
Táto intervencia sa skončila vylodením kubánskych kontrarevolucionárov v zátoke Chiron (známej ako Zátoka svíň) v apríli 1961 a následným zajatím časti z nich. Zajatcov neskôr vymenil Castrov režim s USA za potraviny a lieky v hodnote dvoch miliónov dolárov a upevnil si tak svoju moc. Akcia bola jednou z najväčších Kennedyho prehier.
V auguste 1961 vypukla berlínska kríza a nemeckí komunisti rozdelili mesto múrom. Kennedy absolvoval cesty po Európe a prišiel aj do Berlína. Predniesol tam známy prejav, ktorým si získal nielen srdcia obyvateľov nemeckej metropoly, ale demokraticky zmýšľajúcich ľudí na celom svete.
Na kombosnímke hore kubánsky líder Fidel Castro 23. októbra 1962 na Kube a dole americký prezident John F. Kennedy 3. apríla 1963 vo Washingtone. Dňa 7. februára 1962 sa čiastočné americké embargo stalo takmer úplným, keď sa prezident John F. Kennedy pokúsil vyvinúť nátlak na mladého kubánskeho vodcu Fidela Castra, ktorý na vrchole studenej vojny uzavrel spojenectvo so Sovietskym zväzom.Foto: TASR/APAko najmocnejší muž planéty zohral Kennedy úlohu i v jadrovej politike sveta. Situácia vo svete sa vyhrotila na jeseň 1962. V októbri zistili americké prieskumné lietadlá, že Sovietsky zväz rozmiestňuje na Kube svoje atómové rakety stredného doletu, schopné zasiahnuť územie USA. Kennedy sa rozhodol pre námornú blokádu Kuby.
Sovietski a kubánski vodcovia vyhlásili pohotovosť svojich armád, celý svet sa pripravoval na tretiu svetovú - tento raz jadrovú - vojnu. Napriek hrozbám Kennedy neustúpil. Nakoniec sovietsky líder Nikita Chruščov prikázal rakety odviezť, USA naopak museli prisľúbiť, že na Kubu nezaútočia. Kennedy súhlasil a blokádu odvolal.
V roku 1961 vyhlásil prezident Kennedy nákladný vesmírny program, ktorý vyvrcholil v roku 1969 letom Američanov na Mesiac.
Po šokujúcom atentáte a Kennedyho nečakanej smrti prevládol najskôr názor, že prezidentova vražda bola možno prvým krokom nukleárneho útoku Sovietskeho zväzu na Spojené štáty americké. Ozbrojené zložky vyhlásili pohotovosť a vládne budovy boli prísne strážené.
Atentá na J. F. Kennedyho v Dallase. Foto: TASR/APSpočiatku sa zdalo, že tajomstvo vraždy v Dallase kriminalisti rýchlo odhalia. Policajti vypátrali, že vrah strieľal z budovy skladu učebníc, na šiestom poschodí objavili za škatuľami opakovaciu pušku. Zistili, že patrila mužovi menom A. Hidell. Toto meno používal Lee Harvey Oswald.
Asi 45 minút po zavraždení prezidenta zastrelil niekto rovno na ulici strážnika J.D. Trippita. Naháňačka za Trippitovým vrahom sa skončila v kine Texas Theater, kde polícia chytila muža s revolverom. Vysvitlo, že je to Lee Harvey Oswald. Obvinili ho z Trippitovej vraždy a potom aj z vraždy prezidenta.
Obe obvinenia Oswald odmietol. Pred súd sa nikdy nepostavil. Pri prevoze do okresnej väznice ho v podzemných garážach dallaského policajného veliteľstva 24. novembra 1963 postrelil majiteľ miestneho nočného klubu Jack Ruby. Údajne z pomsty za prezidentovu smrť. Oswald ťažkým zraneniam podľahol, o štyri roky neskôr zomrel na rakovinu aj Jack Ruby.
Manželka Jacqueline Kennedyová so synom Johnom ml. a dcérou Caroline na pohrebe svojho manžela 25. novembra 1963.Foto: TASR/APV úsilí potlačiť akékoľvek špekulácie, že išlo o sprisahanie s cieľom zavraždiť prezidenta, ustanovil Kennedyho nástupca 36. prezident USA Lyndon Baines Johnson osobitnú komisiu. Viedol ju predseda Najvyššieho súdu USA Earl Warren a jej členmi boli významné politické osobnosti. Warrenova komisia mala obnoviť dôveru verejnosti. Po piatich mesiacoch a vypočutí vyše 500 svedkov komisia v septembri 1964 oznámila, že Oswald konal sám.
Napriek týmto záverom sa medzi rýchlo sa šíriacimi teóriami o prezidentovej smrti objavili dve kľúčové tvrdenia. Jedno hovorilo, že Oswald nemohol uskutočniť vraždu sám, pretože zazneli štyri, a nie tri výstrely. Podľa ďalšej teórie nezastrelil Ruby Oswalda z pomsty za prezidentovu smrť, ale na príkaz mafie.
V nasledujúcich rokoch sa ukázalo, že Warrenovej komisii sa nepodarilo odhaliť všetky dôležité stopy. Informácie, ktoré komisia získala, americké spravodajské služby dôsledne tajili. Objavili sa aj narážky na kontakty klanu Kennedyovcov s mafiou.
V roku 1978 špeciálny výbor americkej Snemovne reprezentantov opäť preskúmal vraždy Johna F. Kennedyho a Martina Luthera Kinga. Napokon oznámil, že vraždy boli s najväčšou pravdepodobnosťou cieľom osamelého vraha.
Pozadie smrti 35. prezidenta USA, ktorý bol štvrtým zavraždeným americkým prezidentom, zostáva podnes neodhalené.
Tragédie v rodine Kennedyovcov
Násilná smrť J.F. Kennedyho nebola jedinou tragédiou v mocnom rodinnom klane Kennedyovcov.
1941 - Jedno z deviatich detí Rose Elizabeth Kennedyovej-Fitzgeraldovej a Josepha Patricka Kennedyho st., dcéru Rose Marie "Rosemary" - v poradí ich tretie dieťa a prvú dcéru, ktorá sa narodila rok po bratovi, budúcom prezidentovi USA Johnovi F. Kennedym - museli po nevydarenom zákroku v mozgu ako 23-ročnú umiestniť v ústave pre mentálne retardovaných.
12. augusta 1944 - Pri leteckom nešťastí počas druhej svetovej vojny zahynul americký pilot bombardéra Joseph Patrick Kennedy, najstarší z detí Rose Kennedyovej-Fitzgeraldovej a Josepha Patricka Kennedyho st.
13. mája 1948 - Vo veku 28 rokov zahynula pri leteckom nešťastí vo Francúzsku Kathleen Kennedyová, štvrté dieťa v poradí a druhá dcéra v rodine Kennedyovcov. Jej manžela Williama Johna Roberta Cavendisha, markíza z Hartingtonu, zavraždili počas druhej svetovej vojny.
22. novembra 1963 - Pri atentáte v Dallase zastrelili 35. prezidenta USA Johna Fitzgeralda Kennedyho, druhého syna z deviatich detí rodiny Kennedyovcov. Okolnosti atentátu zostali podnes nie celkom objasnené. Jeho syn Patrick sa v roku 1963 narodil predčasne a o dva dni neskôr zomrel. V roku 1955 porodila manželka J.F. Kennedyho, Jacqueline, mŕtvu dcérku.
5. júna 1968 - V losangelskom hoteli Ambassador vystrelil atentátnik Sirhán Bišára Sirhán na senátora Roberta Francisa "Bobbyho" Kennedyho. Tesne predtým sa Robert dozvedel, že bude kandidovať za prezidenta USA. V ten deň rozhodol najbohatší štát Ameriky Kalifornia, že za Demokratickú stranu sa proti republikánovi Richardovi Nixonovi postaví ďalší z klanu Kennedyovcov. Senátor podľahol ťažkým zraneniam na druhý deň, 6. júna 1968. S manželkou Ethel mal 11 detí. Najmladšia Rory Elizabeth sa narodila šesť mesiacov po smrti svojho otca.
1973 - Kvôli rakovine kostí museli Edwardovi Kennedymu Jr., synovi senátora Edwarda Moorea Kennedyho, synovcovi prezidenta USA Johna F. Kennedyho a senátora Roberta F. Kennedyho, amputovať pravú nohu.
25. apríla 1984 - V dôsledku predávkovania drogami zomrel v Palm Beach na Floride 29-ročný David Anthony Kennedy, v poradí štvrté z 11 detí senátora Roberta F. Kennedyho a Ethel Skakelovej. Počas automobilovej nehody, ktorú v roku 1973 spôsobil jeho brat Patrick, utrpel David zlomeninu stavca chrbtice a odvtedy musel brať lieky na tíšenie bolesti. Analgetiká neskôr vymenil za drogy a stal sa od nich závislý.
31. decembra 1997 - Počas novoročnej lyžovačky v Aspenských Alpách v štáte Colorado zahynul po náraze do stromu ďalší zo synov senátora Roberta Francisa Kennedyho, Michael Lemoyne Kennedy, v poradí šieste dieťa Roberta a Ethel Kennedyovcov. V roku 1996 sa dostal do povedomia verejnosti aférou s mladistvou opatrovateľkou.
16. júla 1999 - Počas letu z Furfieldu na ostrov Martha's Vineyard v štáte Massachusetts sa stratilo súkromné lietadlo so synom zavraždeného amerického prezidenta Johnom F. Kennedym ml., jeho ženou Carolyn a jej sestrou Lauren Bessettovou. Telá posádky spolu s troskami stroja našli počas rozsiahlej pátracej akcie o niekoľko dní.
20. mája 2008 - Ošetrujúci lekári senátora Edwarda Moorea Kennedyho - najmladšieho z detí Josepha a Rose Kennedyovcov, brata zavraždeného prezidenta Johna F. Kennedyho - oznámili, že ich pacient má zhubný nádor na mozgu. Išlo o tzv. glióm, ktorý patrí k veľmi zriedkavým zato najhorším formám rakoviny mozgu. Z milióna ľudí ho zistia 20-30 osobám. Senátor E.M. Kennedy podľahol svojej chorobe 25. augusta 2009.
17. septembra 2011 - Vo veku 51 rokov zomrela najstaršia dcéra bývalého amerického senátora Edwarda "Teda" Kennedyho. Kara Kennedyová-Allenová zomrela na zlyhanie srdca vo fitnescentre v metropole Washington. V roku 2003 jej vyoperovali z pľúc zhubný nádor.
17. mája 2012 - Manželka Roberta F. Kennedyho mladšieho zomrela na následky udusenia spôsobeného obesením. Mŕtve telo 52-ročnej Mary Kennedyovej našli v stredu v rodinnom sídle v Bedforde, severne od New Yorku. Mary bola druhou manželkou Roberta F. Kennedyho ml, ktorému porodila štyri deti. V posledných rokoch, keď žili v odlúčení, sa u Kennedyovej objavili problémy s drogami a alkoholom.
