Bratislava 20. septembra (TASR) - Medzi vplyvných politických filozofov 20. storočia, ktorí podrobili kritike liberálnu demokraciu patril aj Leo Strauss. Od narodenia amerického filozofa židovského pôvodu je to dnes presne 120 rokov.

Pre židovský pôvod odišiel z Nemecka a zázemie našiel v Spojených štátoch amerických. Aj preto si vážil liberálnu demokraciu za jej tolerantnosť a otvorenosť. Bol vďačný, že takým ako on poskytla možnosť slobodne tvoriť, písať, ale zároveň kritizovať aj samotnú liberálnu demokraciu.

"Nemáme právo byť servilní k demokracii práve preto, že sme priatelia a spojenci demokracie." To je len jeden z mnohých výrokov Lea Straussa, filozofa, ktorý sa snažil upozorňovať na slabosti západnej demokracie a spoločnosti.

Leo Strauss sa narodil 20. septembra 1899 v nemeckom meste Kirchhain v židovskej rodine. Maturoval na gymnáziu v Marburgu a v roku 1918 začal študovať filozofiu a matematiku na univerzite v Hamburgu.

Po promócii si vzdelanie dopĺňal vo Freiburgu a v Marburgu, kde medzi jeho učiteľov patrili významní filozofi ako Edmund Husserl či Martin Heidegger. V rokoch 1925-1932 vyučoval na univerzite v Berlíne, kde medzi jeho kolegov patrili Hannah Arendtová, Walter Benjamin alebo Gerhard Scholem.

V nasledujúcich rokoch pôsobil vďaka štipendiu najprv v Paríži a neskôr na Cambridgeskej univerzite. V tom období sa už v Nemecku k moci dostal Adolf Hitler a preto Leo Strauss prijal ponuku z newyorskej univerzity, kde začal prednášať v roku 1938.

V USA sa usadil a v rokoch 1949-1968 pôsobil ako profesor politickej filozofie na univerzite v Chicagu. Ako hosťujúci profesor prednášal v rokoch 1954-1955 na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme.

Na liberálnej demokracii videl niekoľko nedostatkov či slabosti. Podľa neho sa len ťažko bráni voči svojim vonkajším nepriateľom. Kritizoval ju aj za to, že si za hlavný cieľ stanovila individuálnu slobodu a nie pestovanie cností ako v antickom Grécku.

Viaceré otázky alebo obavy, ktoré Leo Strauss načrtol sa ukázali byť neopodstatnené. Demokracia napokon v 20. storočí porazila nielen fašizmus, ale aj komunistické diktatúry v Európe.

Za stále zaujímavé Straussove argumenty však možno považovať napríklad to, aby moderná liberálna demokracia bola ukotvená v Aristotelovej koncepcii "dobrej spoločnosti", kde sa dôraz kladie na kultiváciu cností a kvalitné vzdelanie.

Relevantná ostala aj jeho kritika, že Západ je potenciálne stále v kríze, pretože moderný racionalizmus nie je schopný poskytnúť nevyvrátiteľnú legitimitu liberálnej demokracie. Riešenie videl Leo Strauss v návrate k antickej filozofii. Grécki filozofi podľa neho našli pravdu nielen platnú pre ich dobu, ale aj pre modernú spoločnosť.

Pre svojej filozofické názory mal Leo Strauss aj veľa kritikov. Jeho dielo, ktoré predstavuje 30 kníh, postupne upadalo pre svoju určitú kontroverznosť do zabudnutia. Na filozoficko-politologickú scénu ho vrátili až udalosti po páde newyorských dvojičiek v roku 2001. O jeho myšlienky sa začali opierať mnohí americkí neokonzervatívci.

Neúnavný kritik modernej západnej filozofie a spoločnosti Leo Strauss zomrel 18. októbra 1973 v Annapolise, kde od roku 1968 pôsobil ako emeritný profesor.