Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Matka Tereza si svojou prácou vyslúžila celosvetové uznanie a obdiv.
Autor TASR
Skopje/Bratislava 25. augusta (TASR) - Stala sa symbolom angažovanosti za chudobných a jej meno je synonymom milosrdenstva. Matka Tereza, zakladateľka rehoľného rádu Kongregácia misionárok lásky je najznámejšou misionárkou na svete. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil Matku Terezu 19. októbra 2003 za blahoslavenú a 4. septembra 2016 ju pápež František vyhlásil za svätú. V stredu 26. augusta uplynie 110 rokov narodenia Matky Terezy - jednej z najvýraznejších osobností 20. storočia.
Matka Tereza sa narodila 26. augusta 1910 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 27. august) v hlavnom meste Macedónska Skopje ako Agnes Gonxhe Bojaxhiu v rodine albánskeho obchodníka. V jej náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia či Mariánska kongregácia, ale aj jezuiti, prostredníctvom ktorých sa už ako 12-ročná dozvedala o práci misionárov v Indii.
Ako 18-ročná túžila po misiách, chcela sa dostať do Indie, ale nechcela sa stať rehoľníčkou. Bez vstupu do mníšskeho rádu by sa však na misiu do Indie nedostala. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (Inštitút preblahoslavenej Panny Márie, IBVM) v Írsku.
Po štúdiách odišla v roku 1928 do kláštora Loreto v írskom Dubline. Po polročnom pobyte a zložení sľubov ju rád vyslal do Indie, kde pôsobila aj ako učiteľka zemepisu a dejepisu. Zároveň ďalej študovala, aby dosiahla magisterský titul a mohla sa stať riaditeľkou školy.
Svoje pôsobenie v cirkvi prehodnotila rehoľná sestra Tereza v roku 1946. Rozhodla sa, že sa spolu s niekoľkými svojimi prívrženkyňami usadí v chudobných štvrtiach Kalkaty. V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach, o mesiac neskôr si vyžiadala aj povolenie z Vatikánu. V auguste 1948 vystúpila sestra Tereza z rehole loretánok a obliekla si biele sárí s belasým okrajom. Odišla na tri mesiace do Patny k misionárkam - lekárkam na ošetrovateľský kurz.
V roku 1948 založila Kongregáciu misionárok lásky a prijala meno Matka Tereza. Novú rehoľu, ktorá si za svoje poslanie zvolila pomáhať chorým na tuberkulózu, smrteľne chorým a umierajúcim, malomocným, duševne chorým a deťom, uznal pápež Pius XII. 7. októbra 1950.
Pomoci a starostlivosti o "najbiednejších z biednych" sa Matka Tereza venovala až do posledných chvíľ. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov v indickej Kalkate. V roku 2012 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (VZ OSN) tento deň za Medzinárodný deň charity.
Matka Tereza si svojou prácou vyslúžila celosvetové uznanie a obdiv. V roku 1971 si prevzala od pápeža Jána XXIII. cenu mieru, o rok získala Néhruovu cenu za šírenie medzinárodného mieru a pochopenia. V roku 1979 sa stala laureátkou Nobelovej ceny za mier za "prácu, ktorú vykonala v boji s chudobou a núdzou, ktoré takisto predstavujú hrozbu pre mier". Peniaze, ktoré za toto prestížne ocenenie získala investovala do nových domov pre umierajúcich, narkomanov a deti. V roku 1992 dostala Matka Tereza cenu OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) za výchovu k mieru.
Matka Tereza sa narodila 26. augusta 1910 (niektoré zdroje uvádzajú ako deň narodenia aj 27. august) v hlavnom meste Macedónska Skopje ako Agnes Gonxhe Bojaxhiu v rodine albánskeho obchodníka. V jej náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia či Mariánska kongregácia, ale aj jezuiti, prostredníctvom ktorých sa už ako 12-ročná dozvedala o práci misionárov v Indii.
Ako 18-ročná túžila po misiách, chcela sa dostať do Indie, ale nechcela sa stať rehoľníčkou. Bez vstupu do mníšskeho rádu by sa však na misiu do Indie nedostala. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt s loretskými sestrami (Inštitút preblahoslavenej Panny Márie, IBVM) v Írsku.
Po štúdiách odišla v roku 1928 do kláštora Loreto v írskom Dubline. Po polročnom pobyte a zložení sľubov ju rád vyslal do Indie, kde pôsobila aj ako učiteľka zemepisu a dejepisu. Zároveň ďalej študovala, aby dosiahla magisterský titul a mohla sa stať riaditeľkou školy.
Svoje pôsobenie v cirkvi prehodnotila rehoľná sestra Tereza v roku 1946. Rozhodla sa, že sa spolu s niekoľkými svojimi prívrženkyňami usadí v chudobných štvrtiach Kalkaty. V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach, o mesiac neskôr si vyžiadala aj povolenie z Vatikánu. V auguste 1948 vystúpila sestra Tereza z rehole loretánok a obliekla si biele sárí s belasým okrajom. Odišla na tri mesiace do Patny k misionárkam - lekárkam na ošetrovateľský kurz.
V roku 1948 založila Kongregáciu misionárok lásky a prijala meno Matka Tereza. Novú rehoľu, ktorá si za svoje poslanie zvolila pomáhať chorým na tuberkulózu, smrteľne chorým a umierajúcim, malomocným, duševne chorým a deťom, uznal pápež Pius XII. 7. októbra 1950.
Pomoci a starostlivosti o "najbiednejších z biednych" sa Matka Tereza venovala až do posledných chvíľ. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov v indickej Kalkate. V roku 2012 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov (VZ OSN) tento deň za Medzinárodný deň charity.
Matka Tereza si svojou prácou vyslúžila celosvetové uznanie a obdiv. V roku 1971 si prevzala od pápeža Jána XXIII. cenu mieru, o rok získala Néhruovu cenu za šírenie medzinárodného mieru a pochopenia. V roku 1979 sa stala laureátkou Nobelovej ceny za mier za "prácu, ktorú vykonala v boji s chudobou a núdzou, ktoré takisto predstavujú hrozbu pre mier". Peniaze, ktoré za toto prestížne ocenenie získala investovala do nových domov pre umierajúcich, narkomanov a deti. V roku 1992 dostala Matka Tereza cenu OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) za výchovu k mieru.
