Bratislava 18. novembra (TASR) – Len máloktorý hudobný skladateľ zastával v živote vysoké štátne a politické funkcie. Ignacy Jan Paderewski bol po 1. svetovej vojne poľským premiérom a ministrom zahraničných vecí.

Podpísal za Poľsko Versaillskú mierovú zmluvu a na začiatku 2. svetovej vojny bol predsedom exilovej Poľskej národnej rady. V stredu 18. novembra uplynie 160 rokov od narodenia skladateľa, virtuóza a politika I. J. Paderewského.

Ignacy Jan Paderewski sa narodil 18. novembra 1860 v Kurilovke na území dnešnej Ukrajiny. Jeho otec, ktorý bol poľským šľachticom, tu bol správcom statku. Matku stratil ešte v dojčenskom veku a o Paderewského sa starala spolu s otcom aj jeho teta.

Chlapec od detstva prejavoval hudobné nadanie. Ako dvanásťročný začal študovať hru na klavír na konzervatóriu (Instytut Muzyczny) vo Varšave. Cvičil až dvanásť hodín denne, venoval sa aj kompozícii. Štúdium ukončil v roku 1878. V roku 1880 sa oženil s Antoninou Korsakównou, ktorá však po necelom roku zomrela.

Paderewski ďalej študoval v Berlíne v Paríži, kde sa konal v roku 1888 jeho prvý veľký a úspešný koncert. V Londýne vystupoval pred kráľovnou Viktóriou. V roku 1889 sa druhý raz oženil s Helenou Górskou.

V rokoch 1891 – 1892 absolvoval Paderewski turné po Spojených štátoch amerických. Odohral svoj prvý koncert v Carnegie Hall, následne absolvoval stovky vystúpení v USA.

Interpretoval diela Johanna Sebastiana Bacha, Frederyka Chopina či Franza Liszta a vyslúžil si veľký obdiv publika – nazývali ho kráľom klaviristov, či čarodejníkom kláves. Dánsky klavirista a komik Victor Borge vo svojej knihe Moje obľúbené hudobné historky napísal: „Američania rýchlo prejavili náklonnosť aj voči Paderewskému, ktorého nazvali Paddy."

V roku 1901 uviedli v Drážďanoch jeho operu Manru, o rok neskôr ju priniesla Metropolitná opera (Metropolitan Opera) v New Yorku. Známym Paderewského dielom je aj Symfónia b-mol Polonia.

Paderewski bol nielen vlastenec, ale aj filantrop. Finančne podporoval mladých hudobníkov, už v roku 1896 napríklad založil nadáciu na podporu amerických skladateľov a študentov na Standfordskej univerzite. Podobne podporoval študentov v Lipsku či v Paríži, sponzoroval tiež obnovu a výstavbu pamiatok.

Počas 1. svetovej vojny žil v USA, čoraz viac do jeho života zasahovala politika. Organizoval pomoc poľským spolkom v zahraničí, v roku 1915 založil vo Švajčiarsku spolu s Henrykom Sienkiewiczom Výbor na pomoc obetiam vojny v Poľsku, do ktorého opäť investoval vlastné prostriedky. V USA sa viackrát stretol s prezidentom Woodrowom Wilsonom.

Po skončení 1. svetovej vojny sa 25. decembra 1918 vrátil do Poľska ako predstaviteľ Národného poľského výboru. Náčelník poľského štátu Józef Piłsudski vymenoval 16. januára 1919 Paderewského – ako osobnosť s veľkou medzinárodnou reputáciou – za premiéra a ministra zahraničných vecí novej vlády.

Spolu s Romanem Dmowským viedol Paderewski poľskú delegáciu na mierovej konferencii v Paríži, kde obaja politici podpísali 28. júna 1919 Versaillskú zmluvu. Už v decembri 1919 však podal demisiu a odcestoval do Švajčiarska. Istý čas bol poľským vyslancom Spoločnosti národov v Ženeve, potom sa však opäť vrátil k hudbe.

Do verejného života vstúpil opäť po vypuknutí 2. svetovej vojny – stal sa predsedom exilovej Poľskej národnej rady v Londýne. Napriek vysokému veku sa snažil intenzívne koncertovať, aby získal prostriedky pre poľské ozbrojené sily na Západe. Počas turné ochorel na zápal pľúc, ktorému podľahol 29. júna 1941 v New Yorku.

Paderewski bol v roku 1925 vyznamenaný Radom britského impéria, bol nositeľom Radu čestnej légie vo Francúzsku, v Poľsku získal Rad Bielej orlice a vojenské vyznamenanie Virtuti Militari. Bol čestným občanom Varšavy a držiteľom viacerých čestných doktorátov, jeho meno nesie hudobná akadémia v Poznani.