Zákamenné/Bratislava 2. januára (TASR) - O rozvoj ústavnosti Slovenskej republiky sa významnou mierou zaslúžil Milan Čič, ktorý patril medzi popredné osobnosti slovenskej právnej vedy a politického života. Hneď po Nežnej revolúcii stál od decembra 1989 do júna 1990 na čele slovenskej vlády a v marci 1993 sa stal prvým predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky.

V nedeľu 2. januára uplynie 90 rokov od narodenia akademika Milana Čiča, právnika, vysokoškolského pedagóga a politika.

Milan Čič sa narodil 2. januára 1932 v obci Zákamenné v okrese Námestovo. Štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave ukončil v roku 1961. Na Právnickej fakulte pracoval do roku 1964 ako asistent. Nasledujúce tri roky pôsobil na Povereníctve spravodlivosti Slovenskej národnej rady (SNR) a v roku 1968 zastával funkciu odborného poradcu Úradu Predsedníctva vlády Československej socialistickej republiky (ČSSR).

Funkciu námestníka ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky (SSR) zastával v rokoch 1969 až 1970 a v rokoch 1978 až 1988 bol riaditeľom Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV).

Za vysokoškolského profesora vymenovali Milana Čiča v roku 1979, v roku 1983 obhájil titul doktora vied (DrSc.) a v januári 1989 mu Prezídium Československej akadémie vied (ČSAV) udelilo titul akademik.

Od 21. apríla 1988 do 8. decembra 1989 zastával Milan Čič opäť post ministra spravodlivosti SSR. Počas Nežnej revolúcie rokovali zástupcovia študentských a občianskych hnutí s vtedajšími komunistickými predstaviteľmi o rekonštrukcii slovenskej vlády. Jej predsedom bol Pavol Hrivnák, ktorý presadzoval len čiastkové zmeny. Napokon však podal 8. decembra demisiu a zostavením novej vlády poverili Milana Čiča.

Predsedom nového vládneho kabinetu sa stal 12. decembra 1989 a vo funkcii zotrval do 26. júna 1990. V prvých slobodných voľbách kandidoval za Verejnosť proti násiliu (VPN) a voliči ho zvolili za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR. V poslednej československej vláde premiéra Jana Stráského bol od 2. júla 1992 do 31. decembra 1992 podpredsedom vlády, povereným vedením oblasti legislatívy.

Po zániku federácie sa Milan Čič ako splnomocnenec slovenskej vlády orientoval na zriadenie Ústavného súdu SR a 8. marca 1993 sa stal jeho prvým predsedom. V tejto funkcii pôsobil celé prvé funkčné obdobie (sedem rokov) do 22. januára 2000. V tom istom roku sa neúspešne pokúsil o návrat do politiky v Strane demokratického stredu (SDS).

Po prezidentských voľbách v apríli 2004, kedy bol za prezidenta zvolený Ivan Gašparovič, nastúpil Milan Čič do funkcie vedúceho Kancelárie prezidenta SR, v ktorej pôsobil až do svojej smrti.

Vo vedeckej činnosti sa pôvodne orientoval na trestné právo, kriminológiu a kriminalistiku, od roku 1968 aj na ústavné právo. Z týchto oblastí napísal ako autor respektíve spoluautor viaceré monografie, učebnice, štúdie a odborné články. Ako vedúci autorského kolektívu vydal rozsiahle dielo základného významu pre ústavnú teóriu a prax - Komentár k Ústave Slovenskej republiky.

Za svoju vedeckovýskumnú i politickú činnosť získal Milan Čič viacero ocenení a vyznamenaní ako napríklad Zlatú čestnú plaketu SAV Ľudovíta Štúra a vo februári 2020 štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana in memoriam.

Akademik Milan Čič zomrel v Bratislave 9. novembra 2012 vo veku 80 rokov.