Hnúšťa/Bratislava 12. júla (TASR) - TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. Radí sa k nim aj národný buditeľ, zakladateľ Matice slovenskej, básnik, publicista a zberateľ ľudovej slovesnosti Ján Francisci-Rimavský.

Narodil sa 1. júna 1822 v Hnúšti do rodiny krajčíra. Študoval v Ožďanoch, v Levoči a v rokoch 1839 - 1843 na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa stal stúpencom Štúrových myšlienok. V roku 1844 odišiel do Levoče k profesorovi Michalovi Hlaváčkovi. Po vyštudovaní práva na evanjelickom kolégiu v Prešove pracoval v rokoch 1845 až 1847 ako úradník.

Zo životných míľnikov Jána Francisci-Rimavského boli dôležité revolučné roky 1848 - 1849, počas ktorých patril medzi najaktívnejších. Významným spôsobom sa zaslúžil aj o rozvoj a úspechy slovenského národného hnutia. V marci 1861 sa stal vydavateľom a redaktorom Pešťbudínskych vedomostí.

V historickom centre Turca sa začal naplno venovať správe Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, ktorý vznikol s cieľom vytvoriť v oblasti knižnej kultúry priaznivé podmienky na vydávanie slovenskej a matičnej tlače. V časoch jeho vedenia vydal spolok okolo 400 kníh, množstvo časopisov, kalendárov a brožúr.

Ťažiskom Francisciho literárnej tvorby bola poézia a próza, pričom išlo o vôbec prvé prejavy štúrovskej spisovnej slovenčiny. Jeho báseň Svojim vrstovníkom bola prvým samostatným výtlačkom v štúrovskej slovenčine. Bol tiež horlivým zberateľom slovenských ľudových povestí a ako jeden z prvých ich začal vydávať.

Popredný predstaviteľ slovenského národného hnutia druhej polovice 19. storočia Ján Francisci-Rimavský zomrel 7. marca 1905 v Martine.