Borský Mikuláš/Bratislava 26. júna (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. Patril k nim aj katolícky kňaz, klasik slovenskej literatúry, básnik a národný buditeľ Ján Hollý. Jeho stretnutie s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom na fare v Dobrej Vode v roku 1843 bolo významným medzníkom v procese uzákonenia spisovného jazyka.

Ján Hollý sa narodil 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši v rodine roľníka. Základnú školu začal navštevovať v rodnej obci. V rokoch 1802 - 1804 absolvoval v Trnave najskôr filozofické štúdiá a neskôr teológiu v tamojšom mariánskom seminári. Hollého profesor filozofie a teológie Jur Palkovič sa stal neskôr jeho mecénom.

Už počas študentských čias prekladal grécke a latinské hrdinské básne a následne sa rozhodol pre používanie bernolákovskej slovenčiny. V roku 1808 ho vysvätili za kňaza a potom pôsobil v rôznych farnostiach, najmä však v Maduniciach, kde vznikli jeho zásadné diela.

V roku 1820 vyšla jeho oslavná báseň na počesť Alexandra Rudnaya, v roku 1824 zbierka prekladov antických básnikov Rozličné básně hrďinské, elegiacké a lirické. O takmer desať rokov neskôr vychádza jeho víťazná báseň Svatopluk. Potom pracoval na epose o pôsobení sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Následne prišli na rad Žalospevi a Katolíckí spevňík.

Stal sa slovenským Homérom a do Maduníc za ním chodili okrem štúrovcov aj návštevy zo zahraničia, nemecký maliar a spisovateľ Friedrich Kaiser či ruský slavista Izmail Ivanovič Sreznevskij.

Pri požiari Maduníc v máji 1843 zhorela fara aj kostol. Hollý utrpel zranenie. Požiadal cirkevnú vrchnosť o penzionovanie. Pomocnú ruku mu vtedy podal farár na Dobrej Vode Martin Lackovič, ku ktorému sa presťahoval a kde 14. apríla 1849 vo veku 64 rokov aj zomrel.