Ťažisko literárnej tvorby Jána Kalinčiaka bolo v próze, do ktorej vniesol nové historické námety.
Autor TASR
Martin/Bratislava 1. júla (TASR) - TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. Nesporne k nim patrí aj básnik a prozaik, autor legendárnej humornej novely Reštavrácia Ján Kalinčiak.
Narodil sa 10. augusta 1822 v dedinke Horné Záturčie (dnes je súčasťou Martina) ako syn evanjelického farára. Rozhodujúce pre jeho národné prebudenie bolo štúdium na lýceách v Bratislave a Levoči. V rokoch 1843 - 1845 študoval históriu a filozofiu na univerzite v Halle. Na jeho literárne formovanie malo rozhodujúci vplyv najmä blízke priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Zúčastnil sa na kodifikácii spisovnej slovenčiny, po ktorej písal už len po slovensky.
Po štúdiách pracoval najskôr ako vychovávateľ, v rokoch 1846 - 1858 učil na evanjelickom gymnáziu v Modre a do roku 1868 bol riaditeľom na nemeckom Evanjelickom gymnáziu v Tešíne.
Ťažisko literárnej tvorby Jána Kalinčiaka bolo v próze, do ktorej vniesol nové historické námety. Kým jeho básnické a prozaické diela zo 40. rokov 19. storočia ako Králův stůl, Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Svätý duch majú romantický charakter, neskoršie prózy Knieža liptovské, Reštavrácia, Mních či Orava nadobúdali už realistické tendencie.
Vo svojich dielach reagoval aj na spoločenské problémy doby, pri ktorých prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho úpadku. Najznámejším príkladom je satirická novela Reštavrácia (1860), v ktorej rozklad zemianskeho stavu ukázal na pozadí volieb župných funkcionárov.
V roku 1869 Jána Kalinčiaka z politických dôvodov predčasne penzionovali, presťahoval sa do Martina a v rokoch 1869 - 1871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol.
Ján Kalinčiak zomrel 16. júna 1871 v Martine.
Narodil sa 10. augusta 1822 v dedinke Horné Záturčie (dnes je súčasťou Martina) ako syn evanjelického farára. Rozhodujúce pre jeho národné prebudenie bolo štúdium na lýceách v Bratislave a Levoči. V rokoch 1843 - 1845 študoval históriu a filozofiu na univerzite v Halle. Na jeho literárne formovanie malo rozhodujúci vplyv najmä blízke priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Zúčastnil sa na kodifikácii spisovnej slovenčiny, po ktorej písal už len po slovensky.
Po štúdiách pracoval najskôr ako vychovávateľ, v rokoch 1846 - 1858 učil na evanjelickom gymnáziu v Modre a do roku 1868 bol riaditeľom na nemeckom Evanjelickom gymnáziu v Tešíne.
Ťažisko literárnej tvorby Jána Kalinčiaka bolo v próze, do ktorej vniesol nové historické námety. Kým jeho básnické a prozaické diela zo 40. rokov 19. storočia ako Králův stůl, Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Svätý duch majú romantický charakter, neskoršie prózy Knieža liptovské, Reštavrácia, Mních či Orava nadobúdali už realistické tendencie.
Vo svojich dielach reagoval aj na spoločenské problémy doby, pri ktorých prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho úpadku. Najznámejším príkladom je satirická novela Reštavrácia (1860), v ktorej rozklad zemianskeho stavu ukázal na pozadí volieb župných funkcionárov.
V roku 1869 Jána Kalinčiaka z politických dôvodov predčasne penzionovali, presťahoval sa do Martina a v rokoch 1869 - 1871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol.
Ján Kalinčiak zomrel 16. júna 1871 v Martine.