Častá/Bratislava 25. júna (TASR) - Tlačová agentúra Slovenskej republiky prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. Radí sa k nim aj katolícky kňaz a spisovateľ Juraj Fándly, autor prvého veľkého diela v bernolákovčine.

Juraj Fándly sa narodil 21. októbra 1750 v Častej pri Trnave. Vyštudoval rímskokatolícku teológiu v Budíne a v roku 1776 ho vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Seredi a Lukáčovciach, v rokoch 1780 - 1807 bol farárom v Naháči.

Už v druhej polovici 80. rokov 18. storočia sa dostal do styku s bernolákovskou mládežou a prijal nový spisovný jazyk. S Antonom Bernolákom patril k najagilnejším reprezentantom celého hnutia a bol najplodnejším spisovateľom prvej bernolákovskej generácie.

Národné povedomie Slovákov Fándly podnecoval poukazovaním na slávnu minulosť, šírením nového spisovného jazyka - bernolákovčiny, ako i slovenskej literatúry. Národnobuditeľské snahy Fándlyho sa prejavili aj v predhovoroch jeho literárnych diel. Tieto snahy sa organicky spájali s politickými a sociálnymi požiadavkami slovenského ľudu a remeselníctva. Keď v rokoch 1791 - 1792 na uhorských snemoch schválili zákony v prospech maďarskej reči a maďarizácie, žiadal Fándly zavádzať slovenčinu ako vyučovací jazyk na školy.

Jeho prvé literárne dielo Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom vyšlo ako prvá beletristická práca v bernolákovčine. Známe sú Fándlyho polemiky s Jozefom Ignácom Bajzom, ktorý podobne ako katolícka cirkev v Trnave ostro vystúpil proti osvietenským názorom uverejneným v jeho diele.

Väčšina Fándlyho prác je však zameraná na zdravotnícku a poľnohospodársku osvetu. Mal podiel na zostavení zdravotnícko-osvetovej práce pre ľud Zelinkár, napísal aj viaczväzkové dielo Piľní domajší a poľní hospodár, z ktorého vyšli 4 zväzky. Posledné štyri roky života prežil Juraj Fándly v Doľanoch (okres Pezinok), kde 7. marca 1811 zomrel.