Rimavská Baňa/Bratislava 30. júna (TASR) - TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. Patrí k nim aj spisovateľ, pedagóg, vydavateľ a jazykovedec Juraj Palkovič.

Narodil sa 27. februára 1769 v Rimavskej Bani do zemianskej rodiny. Absolvoval lýceum v Šoproni a vysokoškolské vzdelanie na univerzite v nemeckom meste Jena. Od novembra 1803 pôsobil ako profesor na Katedre reči a literatúry československej pri bratislavskom evanjelickom lýceu.

Už na univerzitnej pôde začal literárne tvoriť, bližšie si všímal a prehodnocoval situáciu v českom a slovenskom národnom hnutí a zameriaval sa na jazykové problémy. V spolku Societas Slavica predniesol Pojednání o Slovácích a zvlášte jejich řečí, v ktorom formuloval myšlienky o rozvoji národnej literatúry prostredníctvom národného jazyka.

Bádateľ v oblasti jazykovedy bol presvedčený o potrebe jednotného spisovného jazyka pre Čechov, Moravanov a Slovákov. So slovenskými národovcami Bohuslavom Tablicom a Martinom Hamaliarom založili v roku 1803 Katedru reči a literatúry československej pri evanjelickom lýceu v Bratislave, kde bol Palkovič prvým profesorom. Neskôr sa stal jeho zástupcom Ľudovít Štúr.

Do literatúry vstúpil ako básnik zbierkou Muza ze Slovenských hor. Podnety k básnickej tvorbe čerpal zo svetovej literatúry, z anakreontskej poézie aj domácich prameňov. Sústredil sa aj na vydavateľskú, prekladateľskú a osvetovú činnosť. Vlastným nákladom vydal Šrámkovu Československú gramatiku. Jeho celoživotným dielom bol Česko-nemecko-latinský slovník (Böhmisch-Deutsch-Lateinisches Wörterbuch). Neskôr vydával aj časopis Tatranka, ktorý redigoval Ľudovít Štúr.

Juraj Palkovič bol zástancom biblickej češtiny. Pozorne však sledoval aj snahy o zavedenie spisovného slovenského jazyka. Medzi ním a Ľudovítom Štúrom prišlo pre jazyk k sporom.

Spisovateľ a jazykovedec zomrel 13. júna 1850 v Bratislave.