Tisovec/Bratislava 11. júla (TASR) - TASR prináša v rámci spravodajského seriálu krátke profily osobností, ktoré sa významnou mierou zaslúžili o pozdvihnutie, rozvoj a kodifikáciu spisovného jazyka Slovákov. Do ich radov patrí básnik, prozaik a jeden z najhorlivejších zástancov štúrovskej slovenčiny Timotej Ignác Bohuslav Nosák.

Narodil sa 3. februára 1818 v Tisovci. Po ukončení ľudovej školy pokračoval v štúdiu na gymnáziu v Dobšinej a odtiaľ jeho kroky smerovali na lýceum v Levoči. Súčasne súkromne študoval jazyky. Do literatúry sa zapísal poetickými prvotinami - rukopisnom zborníku levočského lýcea Liber memorialis Societas (1835 - 1838).

Neskôr sa rozhodol pre štúdium teológie, ktoré absolvoval na lýceu v Bratislave a po jeho ukončení bol v roku 1840 vysvätený za kňaza. Istý čas pôsobil ako kaplán u popredného predstaviteľa štúrovského hnutia Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Svätom Mikuláši.

V roku 1845 prišiel do Prešporku a pracoval ako redaktor Slovenských národných novín a prílohy Orol tatranský. V revolučných rokoch (1848 - 1849) bol druhým tajomníkom vtedajšej Slovenskej národnej rady. Po revolúcii pôsobil ako úradník na Gemeri a v roku 1867 sa ako prepustený zo služby utiahol k bratovi do Sabinova.

Nosák patril k významným básnikom a spisovateľom štúrovskej generácie. Písal básne, prózu, literárne kritiky a venoval sa tiež prekladateľskej činnosti. Napísal cestopis zo Zakarpatskej Ukrajiny s názvom Listy z neznámej zeme.

Svoj rodný kraj opísal v diele Spomienky potiské. V zbierke poézie Spevy tatranské čerpal námety zo šarišského prostredia. Prekladal diela Georgea Gordona Byrona, Williama Shakespeara, Johanna Wolfganga Goetheho i Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, Alexandra Sergejeviča Puškina.

Obetavý štúrovec Nosák, ktorý patril medzi šíriteľov vzdelanosti a pokroku, zomrel 5. apríla 1877 v Sabinove.