Charlestown/Bratislava 27. apríla (TASR) – Maliar a grafik, ale predovšetkým vynálezca elektromagnetického telegrafu Samuel Morse sa preslávil najmä ako tvorca medzinárodnej telegrafickej abecedy nazvanej Morseova abeceda, čím sa výrazným spôsobom zaslúžil o zrýchlenie prenosu informácii. Od narodenia amerického vynálezcu telegrafu a tvorcu Morseovej abecedy uplynie v utorok 27. apríla 230 rokov.

Samuel Finley Breese Morse sa narodil 27. apríla 1791 v americkom Charlestowne. Jeho otec Jedidiah Morse bol duchovný a spolu s manželkou Elizabeth Breese Morse vštepovali synovi kalvínsku vieru.

Študoval na Phillips Academy v meste Andover v Massachusetts, no neskôr pokračoval vo vzdelávaní na Yale College v štáte Connecticut. I keď sa zaujímal najmä o výtvarné umenie, na univerzite sa zúčastnil niekoľkokrát tiež na prednáškach o elektrine. Po skončení Yalovej univerzity (Yale University) v roku 1810 krátko pracoval pre vydavateľstvo kníh v Bostone.

Keďže ho rodičia podporovali na ceste za vzdelaním v roku 1811 mu povolili cestu do Anglicka, kde sa stal študentom známeho amerického maliara Washingtona Allstona. Morse prijal romantický maliarsky štýl veľkých, rozsiahlych plátien, ktoré stvárňovali hrdinské životopisy a epické udalosti vo veľkých pózach a žiarivých farbách.

Do Ameriky sa vrátil v roku 1815 a založil si ateliér v Bostone. O tri roky neskôr sa oženil s Lucretiou Walkerovou, s ktorou mal tri deti. Bol nútený stať sa potulným umelcom a v tomto období namaľoval niektoré zo svojich najznámejších diel. Medzi ne patria portréty markíza de Lafayette a Georga Washingtona. Jeho tvorba kombinovala technickú zdatnosť s nádychom romantizmu.

Vo februári 1825 poznačila Morsea osobná tragédia – jeho manželka po narodení tretieho dieťaťa zomrela, avšak kým sa stihol vrátiť domov Lucretia už bola pochovaná. O rok neskôr nasledovala smrť otca a v roku 1829 zomrela aj jeho matka. Zasiahnutý stratou najbližších odcestoval do Európy.

V roku 1832 sa na ceste z Európy do Ameriky stretol s vynálezcom Charlesom Thomasom Jacksonom. Obaja diskutovali o tom, ako by sa dal prenášať elektronický impulz po drôte na veľké vzdialenosti. Morseho téma okamžite zaujala a vytvoril niekoľko náčrtov mechanického zariadenia, ktoré by mohlo spĺňať takéto požiadavky.

Magnetická sila elektriny Morseho natoľko lákala, že sa k nej neustále vracal i keď už bol profesorom maliarstva na univerzite v New Yorku. Pokúšal sa zostaviť elektromagnetický telegrafický prístroj. Vytvoril koncept jednoduchého telegrafu, ktorý postupne zlepšoval a rozmýšľal nad zjednodušením zložitého zaznamenávania správ.

V roku 1838 sa Morse spojil s vynálezcom Alfredom Vailom, ktorý prispel finančnými prostriedkami a pomohol mu vyvinúť systém špeciálnej abecedy. Pozostávala z bodiek a čiarok na vysielanie signálov - stala sa známa ako Morseov kód. V roku 1843 poskytol Kongres USA 30.000 dolárov na vybudovanie experimentálnej americkej telegrafnej linky, ktorá spojila Washington s Baltimorom.

Dňa 24. mája 1844 Morse vyťukal svoju dnes už slávnu prvú správu: What hath God wrought! ("Čo Boh urobil!"). Potom nasledovala otázka z Baltimoru, čo je nového vo Washingtone a vzápätí mali baltimorské denníky možnosť uverejniť prvú telegrafickú depešu. Do roku 1849 prevádzkovalo v USA odhadom 12.000 míľ telegrafných vedení 20 amerických spoločností.

Prakticky vzápätí potom ako dostal Morse v roku 1847 patent na telegraf bol atakovaný spornými tvrdeniami partnerov a konkurenčných vynálezcov. V roku 1854 ale Najvyšší súd USA potvrdil Morseove patentové nároky, čo znamenalo, že všetky americké spoločnosti využívajúce jeho systém mu museli platiť autorské honoráre.

Tvorca Morseovej abecedy Samuel Finley Breese Morse zomrel 2. apríla 1872 vo veku 80 rokov v New Yorku. Jeho kódovaná abeceda pretrvala. V decembri 2003 do nej po dlhých desaťročiach oficiálne pribudol kód pre znak zavináč - @.