Človek, ktorý vniesol svetlo do temnoty väzníc, hrôzy mučiarní a tragédie táborov smrti po celom svete zomrel pred desiatimi rokmi 25. februára.
Autor TASR
Oxford/Bratislava 25. februára (TASR) – Britský právnik Peter Benenson bol zakladateľom medzinárodnej organizácie pre ľudské práva Amnesty International (AI). Človek, ktorý vniesol svetlo do temnoty väzníc, hrôzy mučiarní a tragédie táborov smrti po celom svete zomrel pred desiatimi rokmi 25. februára.
Právnik Peter Benenson vydal 28. mája 1961 v londýnskom denníku The Observer článok pod názvom Zabudnutí väzni (The Forgotten Prisoners), ktorý obsahoval výzvu proti väzneniu, mučeniu a popravám ľudí z politických a náboženských dôvodov. Vyprovokovala ho k tomu novinová správa o dvoch portugalských študentoch, ktorých Salazarova diktatúra uväznila len preto, že si pripíjali na slobodu. Ich príbeh ho zasiahol natoľko, že napísal článok a ten de facto odštartoval celosvetovú kampaň. Benensonov článok ilustrovali fotografie šiestich väzňov svedomia z Angoly, USA, Grécka, Maďarska, Rumunska a vtedajšieho totalitného Československa.
Výzva požadovala prepustenie všetkých ľudí uväznených za nenásilné vyjadrenie svojej viery, presvedčenia, rasy, farby pleti alebo pôvodu. Benenson nazval týchto ľudí väzňami svedomia. Článkom povzbudzoval ľudí, aby písali listy vládnym predstaviteľom do krajín, kde mali väzňov svedomia a požadovali ich prepustenie. Kampaň sa rozrástla natoľko, že koncom roka 1961 došlo k založeniu medzinárodnej organizácie Amnesty International (AI). Jej logom sa stala sviečka obtočená ostnatým drôtom.
Peter Benenson sa narodil 31. júla 1921 v britskom Londýne. Vzdelanie nadobudol v Etone a v Oxforde (študoval históriu) a už v Etone viedol svoju prvú kampaň na lepšie jedlo. Jeho matke vtedy napísali, že má nebezpečné revolučné tendencie. Keď mal 16 rokov, počas občianskej vojny v Španielsku zorganizoval kampaň na podporu sirôt a neskôr organizoval finančnú zbierku na záchranu dvoch Židov z fašistického Nemecka. Počas druhej svetovej vojny pracoval na britskom ministerstve informácií a potom sa stal právnikom. Bol oficiálnym pozorovateľom súdnych sporov s odborármi v Španielsku počas diktatúry generála Franca, šokovaný stavom v tamojších väzniciach konfrontoval sudcu so svojimi poznatkami neštandardne počas obeda a dosiahol niečo v Španielsku v tom čase nevídané – zmier pred súdom. Bol aj právnym poradcom Grékov obžalovaných v procesoch proti britskej moci na Cypre a podnietil Britániu, aby vyslala pozorovateľov do Maďarska počas protisovietskeho povstania v roku 1956 a následných súdnych procesov. V Juhoafrickej republike (JAR) radil oponentom apartheidu.
Za svoju činnosť v AI bol niekoľkokrát navrhnutý na udelenie rytierskeho titulu, ale vždy túto poctu odmietol. Podľa jeho vyjadrenia si väčšiu pozornosť zasluhovalo porušovanie ľudských práv. V 80. rokoch 20. storočia založil kresťanskú spoločnosť proti mučeniu (Christains Against Torture) a v 90. rokoch minulého storočia organizoval pomoc pre rumunské siroty. Tiež založil skupinu na pomoc celiatikom, medzi ktorých patril.
Peter Benenson zomrel 25. februára 2005 v nemocnici v Oxforde vo Veľkej Británii vo veku 83 rokov.
AI sleduje dodržiavanie ľudských práv tak, ako je to definované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1948. Upozorňuje na jednotlivé porušenia, mobilizuje verejnú mienku na obranu nespravodlivo obvinených, pracuje s väzňami, predovšetkým politickými, spolupracuje s Organizáciou Spojených národov (OSN), UNESCO či Medzinárodnou organizáciou práce.
Organizácia je financovaná najmä z individuálnych príspevkov, ktoré jej umožňujú udržať si nezávislosť od vlád, politických ideológií, ekonomických záujmov alebo náboženstiev. Za svoju prácu získala AI v roku 1977 Nobelovu cenu za mier. V súčasnosti je jej generálnym tajomníkom indický ľudskoprávny aktivista Salil Shetty.
Právnik Peter Benenson vydal 28. mája 1961 v londýnskom denníku The Observer článok pod názvom Zabudnutí väzni (The Forgotten Prisoners), ktorý obsahoval výzvu proti väzneniu, mučeniu a popravám ľudí z politických a náboženských dôvodov. Vyprovokovala ho k tomu novinová správa o dvoch portugalských študentoch, ktorých Salazarova diktatúra uväznila len preto, že si pripíjali na slobodu. Ich príbeh ho zasiahol natoľko, že napísal článok a ten de facto odštartoval celosvetovú kampaň. Benensonov článok ilustrovali fotografie šiestich väzňov svedomia z Angoly, USA, Grécka, Maďarska, Rumunska a vtedajšieho totalitného Československa.
Výzva požadovala prepustenie všetkých ľudí uväznených za nenásilné vyjadrenie svojej viery, presvedčenia, rasy, farby pleti alebo pôvodu. Benenson nazval týchto ľudí väzňami svedomia. Článkom povzbudzoval ľudí, aby písali listy vládnym predstaviteľom do krajín, kde mali väzňov svedomia a požadovali ich prepustenie. Kampaň sa rozrástla natoľko, že koncom roka 1961 došlo k založeniu medzinárodnej organizácie Amnesty International (AI). Jej logom sa stala sviečka obtočená ostnatým drôtom.
Peter Benenson sa narodil 31. júla 1921 v britskom Londýne. Vzdelanie nadobudol v Etone a v Oxforde (študoval históriu) a už v Etone viedol svoju prvú kampaň na lepšie jedlo. Jeho matke vtedy napísali, že má nebezpečné revolučné tendencie. Keď mal 16 rokov, počas občianskej vojny v Španielsku zorganizoval kampaň na podporu sirôt a neskôr organizoval finančnú zbierku na záchranu dvoch Židov z fašistického Nemecka. Počas druhej svetovej vojny pracoval na britskom ministerstve informácií a potom sa stal právnikom. Bol oficiálnym pozorovateľom súdnych sporov s odborármi v Španielsku počas diktatúry generála Franca, šokovaný stavom v tamojších väzniciach konfrontoval sudcu so svojimi poznatkami neštandardne počas obeda a dosiahol niečo v Španielsku v tom čase nevídané – zmier pred súdom. Bol aj právnym poradcom Grékov obžalovaných v procesoch proti britskej moci na Cypre a podnietil Britániu, aby vyslala pozorovateľov do Maďarska počas protisovietskeho povstania v roku 1956 a následných súdnych procesov. V Juhoafrickej republike (JAR) radil oponentom apartheidu.
Za svoju činnosť v AI bol niekoľkokrát navrhnutý na udelenie rytierskeho titulu, ale vždy túto poctu odmietol. Podľa jeho vyjadrenia si väčšiu pozornosť zasluhovalo porušovanie ľudských práv. V 80. rokoch 20. storočia založil kresťanskú spoločnosť proti mučeniu (Christains Against Torture) a v 90. rokoch minulého storočia organizoval pomoc pre rumunské siroty. Tiež založil skupinu na pomoc celiatikom, medzi ktorých patril.
Peter Benenson zomrel 25. februára 2005 v nemocnici v Oxforde vo Veľkej Británii vo veku 83 rokov.
AI sleduje dodržiavanie ľudských práv tak, ako je to definované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1948. Upozorňuje na jednotlivé porušenia, mobilizuje verejnú mienku na obranu nespravodlivo obvinených, pracuje s väzňami, predovšetkým politickými, spolupracuje s Organizáciou Spojených národov (OSN), UNESCO či Medzinárodnou organizáciou práce.
Organizácia je financovaná najmä z individuálnych príspevkov, ktoré jej umožňujú udržať si nezávislosť od vlád, politických ideológií, ekonomických záujmov alebo náboženstiev. Za svoju prácu získala AI v roku 1977 Nobelovu cenu za mier. V súčasnosti je jej generálnym tajomníkom indický ľudskoprávny aktivista Salil Shetty.