Bratislava 18. apríla (TASR) – Katolícky kňaz Vladimír Jukl, Dr. h. c. bol bojovníkom za demokraciu a náboženskú slobodu. Na Slovensku vybudoval tajnú, resp. podzemnú cirkev, ktorá nespolupracovala s vtedajším režimom, za čo získal prívlastok "generál tajnej cirkvi". Bol disidentom z obdobia komunizmu, považovali ho za jedného z najnebezpečnejších katolíkov. Bol súdený za velezradu a špionáž pre Vatikán. V nedeľu 19. apríla uplynie 90 rokov od jeho narodenia.

Vo väzení prežil Vladimír Jukl viac ako trinásť rokov. Pri zdravom rozume ho držala modlitba. "Ak sa nechceš zblázniť vo väzení, ak nechceš prísť o zdravý rozum alebo nechceš spáchať samovraždu, tak sa modli. Modlitba bola skutočne sila, vďaka ktorej mohol veriaci človek obstáť v tom strese, v tom mnohonásobnom ponižovaní, v tom zbavení prakticky všetkého majetku...". Po prepustení z väzenia organizoval neoficiálne náboženské stretnutia medzi vysokoškolskou a stredoškolskou mládežou, medzi rodinami. Vydával samizdatové časopisy, organizoval púte, protestné podpisové akcie, zúčastňoval sa súdov s prenasledovanými kresťanmi, dovážal náboženskú literatúru zo zahraničia. V roku 1985 organizoval celonárodnú púť na Velehrade (stala sa najväčšou protikomunistickou demonštráciou, pretože vtedajšia vláda odmietla návštevu pápeža v ČSSR), a v roku 1988 sviečkovú manifestáciu v Bratislave.

Vladimír Jukl sa narodil 19. apríla 1925 v Bratislave. Jeho otec bol profesorom na Obchodnej akadémii. Pred prvou svetovou vojnou bol obchodným zástupcom v cárskom Rusku, a tak celá rodina mala blízko k ruskému umeniu. Po maturite sa zapísal na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, kde študoval odbor matematika a fyzika. Stal sa členom spoločenstva Rodina (1943), v ktorom sa vysokoškoláci zaoberali podrobnejším štúdiom ruštiny a východnej liturgie a filozofie.

V ňom sa zoznámil aj s chorvátskym jezuitom a profesorom Dr. Tomislavom Kolakovičom (z Chorvátska ušiel pred nacistami, bol vizionárom, mal v pláne stretnúť sa so Stalinom a presvedčiť ho, aby prestal s prenasledovaním kresťanov). Vďaka nemu získal Jukl poznanie aplikovanej kresťanskej teológie a vlastnú vnútornú spiritualitu. Spolu chceli nadviazať spoluprácu s vedúcimi ruskými činiteľmi, a tak pomôcť katolíckej cirkvi v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). Počas druhej svetovej vojny sa obaja zapojili do Slovenského národného povstania (SNP), Jukla oslovovali ako tajomníka profesora Kolakoviča. Spolu prežili peripetie SNP (Kolakovič ako nedoštudovaný lekár ošetroval ranených, nakoniec sa mu cez ruský generálny štáb podarilo dostať do ZSSR). Po skončení vojny odišiel Jukl so svojím najbližším priateľom Silvestrom Krčmérym do Prahy, kde doštudovali na Univerzite Karlovej.

Spolu tam rozvinuli hnutie laického apoštolátu, tzv. katolícku akciu a naďalej spolupracovali s pátrom Kolakovičom. Kvôli tomu ich v roku 1946 zatkla a vyšetrovala Štátna bezpečnosť (ŠtB). V auguste 1951 zatkla ŠtB Jukla opäť. Tentoraz to bolo za činnosť v spoločenstve Rodina. Po mučení a desaťmesačnej samoväzbe bol ako 27 ročný odsúdený za velezradu na 25 rokov väzenia. Po trinástich rokoch a šiestich mesiacoch sa dostal v roku 1965 podmienečne na slobodu. V roku 1966 založil s Krčmérym prvý vysokoškolský krúžok tajnej cirkvi. Keď v roku 1968 prepustili tajného biskupa Jána Chryzostoma Korca na slobodu, začali s Krčmérym podľa Kolakovičových odporúčaní budovať tajnú cirkev ako organizáciu.

Na každej bratislavskej fakulte a v každom ročníku vybudovali takýto krúžok. Vysokoškolákov školili na to, aby po návrate do svojho bydliska dokázali zakladať regionálne krúžky tajnej cirkvi. V roku 1971 Ján Chryzostom Korec tajne vysvätil Vladimíra Jukla za kňaza (tajným kňazom zostal do roku 1990). Spolu s MUDr. Krčmérym založil v roku 1974 neoficiálne spoločenstvo Fatima, ktoré malo pomáhať šíriť kresťanstvo v Rusku a na Slovensku byť "komunitou aktuálnych služieb" (byť tam, kde bolo potrebné niečo robiť a vychovať si nástupcov). Spolu s Krčmérym a Korcom sa zaslúžil o pád komunizmu na Slovensku. Po roku 1990 sa Vladimír Jukl venoval pastoračnej činnosti.

Kňaz, disident Vladimír Jukl zomrel 1. mája 2012 v Bratislave.

Za mimoriadne celoživotné úsilie pri obrane demokracie, ľudských práv a náboženských hodnôt Vladimírovi Juklovi prezident SR v roku 2013 udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam. Bol nositeľom vysokého štátneho vyznamenania, ktoré mu udelil poľský prezident Lech Kaczynski, nositeľom čestného doktorátu Trnavskej univerzity (1998), Ceny Jána Langoša (2010). V roku 2014 po V. Juklovi a Š. Krčmérym pomenovali v obci Šintava námestie.