Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spisovateľove úvahy nadobudli aj reálne črty, o čom svedčia osmičky v dátumoch jeho narodenia aj úmrtia.
Autor TASR
Brezno/Bratislava 8. augusta (TASR) - Neprehliadnuteľné miesto v slovenskej literatúre a kultúre medzi dvoma svetovými vojnami patrí evanjelickému kňazovi, básnikovi, prozaikovi, dramatikovi a esejistovi Martinovi Rázusovi. Prekrásny detský román Maroško, v ktorom autor zachytáva svoje vlastné zážitky a pútavým spôsobom ich sprostredkúva čitateľom sfilmovali. Táto snímka sa zapísala do Zlatého fondu slovenskej kinematografie. Dnes si pripomíname 80. výročie od úmrtia spisovateľa.
V esejach, uložených do knihy jeho vlastnej životnej filozofie s názvom Argumenty, si povzdychol: "Mojím osudovým číslom je osmička... Osmička nie je najnižším, ani najvyšším číslom a taká je i pečať na dosť podivnej púti môjho života." Spisovateľove úvahy nadobudli aj reálne črty, o čom svedčia osmičky v dátumoch jeho narodenia aj úmrtia. Martin Rázus sa narodil 18. októbra 1888 v obci Vrbica (dnes ide už o súčasť Liptovského Mikuláša). Jeho najmladšou sestrou bola Mária Rázusová – budúca významná slovenská poetka, dramatička a prekladateľka.
Ľudovú školu vychodil v rodisku, meštianku navštevoval v Liptovskom Mikuláši a na gymnaziálne štúdiá odišiel do Banskej Bystrice. Príčinou boli politické výhrady štátnej moci voči jeho národno-politickým postojom na škole.
Po roku gymnaziálneho štúdia v Banskej Bystrici prestúpil na gymnázium do Kežmarku. Po maturite sa prihlásil na štúdium evanjelickej teológie v Bratislave. Po skončení štúdia v roku 1911 bol niekoľko mesiacov kaplánom pri Samuelovi Zochovi v Modre. Koncom toho istého roku odišiel do škótskeho Edinburghu, kde pokračoval v teologickom štúdiu na univerzite. Po ročnom pobyte v zahraničí, počas ktorého Rázus podnikol viaceré cesty po Západnej Európe, sa vrátil na pôvodné kaplánske miesto do Modry. Od roku 1913 dostal samostatné farárske miesto v Pribyline, kde pôsobil plných deväť rokov, až do leta 1921. Potom ho preložili na faru v Moravskom Lieskovom.
Martina Rázusa znepokojovalo katastrofálne národné i sociálne postavenie slovenského ľudu, preto hľadal východisko v literárnej tvorbe a publicistike. Otvorene sa postavil proti národnostnej politike Rakúsko-Uhorska, čechoslovakistickej politike českej, ale najmä slovenskej buržoázie. V roku 1935 sa pridal k politickému spojenectvu s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. Publikoval v tradičných literárnych a spoločenských časopisoch – Dennica, Prúdy, Živena, Národnie noviny, od roku 1917 do skončenia prvej svetovej vojny aj v Robotníckych novinách. Jeho poézia je obrátená k svetu a človeku, k jeho túžbam, bolestiam a trápeniam. Vyjadroval v nej vlastné pocity, odhaľoval karierizmus, bezcharakternosť, sociálnu i národnú nespravodlivosť.
Popri umeleckej poézii a próze napísal množstvo politických článkov, polemík a úvah do slovenských i českých novín.
V máji roku 1930 sa stal Martin Rázus farárom v Brezne, kde po rokoch kňazského pôsobenia a vyčerpávajúcej literárnej i politickej činnosti 8. augusta 1937 zomrel vo veku štyridsaťdeväť rokov. Významný slovenský spisovateľ je pochovaný na cintoríne v Banskej Bystrici.
V esejach, uložených do knihy jeho vlastnej životnej filozofie s názvom Argumenty, si povzdychol: "Mojím osudovým číslom je osmička... Osmička nie je najnižším, ani najvyšším číslom a taká je i pečať na dosť podivnej púti môjho života." Spisovateľove úvahy nadobudli aj reálne črty, o čom svedčia osmičky v dátumoch jeho narodenia aj úmrtia. Martin Rázus sa narodil 18. októbra 1888 v obci Vrbica (dnes ide už o súčasť Liptovského Mikuláša). Jeho najmladšou sestrou bola Mária Rázusová – budúca významná slovenská poetka, dramatička a prekladateľka.
Ľudovú školu vychodil v rodisku, meštianku navštevoval v Liptovskom Mikuláši a na gymnaziálne štúdiá odišiel do Banskej Bystrice. Príčinou boli politické výhrady štátnej moci voči jeho národno-politickým postojom na škole.
Po roku gymnaziálneho štúdia v Banskej Bystrici prestúpil na gymnázium do Kežmarku. Po maturite sa prihlásil na štúdium evanjelickej teológie v Bratislave. Po skončení štúdia v roku 1911 bol niekoľko mesiacov kaplánom pri Samuelovi Zochovi v Modre. Koncom toho istého roku odišiel do škótskeho Edinburghu, kde pokračoval v teologickom štúdiu na univerzite. Po ročnom pobyte v zahraničí, počas ktorého Rázus podnikol viaceré cesty po Západnej Európe, sa vrátil na pôvodné kaplánske miesto do Modry. Od roku 1913 dostal samostatné farárske miesto v Pribyline, kde pôsobil plných deväť rokov, až do leta 1921. Potom ho preložili na faru v Moravskom Lieskovom.
Martina Rázusa znepokojovalo katastrofálne národné i sociálne postavenie slovenského ľudu, preto hľadal východisko v literárnej tvorbe a publicistike. Otvorene sa postavil proti národnostnej politike Rakúsko-Uhorska, čechoslovakistickej politike českej, ale najmä slovenskej buržoázie. V roku 1935 sa pridal k politickému spojenectvu s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou. Publikoval v tradičných literárnych a spoločenských časopisoch – Dennica, Prúdy, Živena, Národnie noviny, od roku 1917 do skončenia prvej svetovej vojny aj v Robotníckych novinách. Jeho poézia je obrátená k svetu a človeku, k jeho túžbam, bolestiam a trápeniam. Vyjadroval v nej vlastné pocity, odhaľoval karierizmus, bezcharakternosť, sociálnu i národnú nespravodlivosť.
Popri umeleckej poézii a próze napísal množstvo politických článkov, polemík a úvah do slovenských i českých novín.
V máji roku 1930 sa stal Martin Rázus farárom v Brezne, kde po rokoch kňazského pôsobenia a vyčerpávajúcej literárnej i politickej činnosti 8. augusta 1937 zomrel vo veku štyridsaťdeväť rokov. Významný slovenský spisovateľ je pochovaný na cintoríne v Banskej Bystrici.
