Bratislava 10. apríla (TASR) - V roku 1813 sa trenčianska rodina Samuela Štúra staršieho presťahovala do Uhrovca. Mladému učiteľovi tam ponúkli miesto učiteľa a rektora ľudovej školy. Ako sa ukázalo neskôr, Uhrovec sa stal miestom ich trvalého bydliska na celý život. Najstarší syn Karol tam prišiel ako dvojročné dieťa. Keď mal päť rokov, do rodiny pribudol jeho brat Ľudovít. Rodina sa potom postupne rozrástla o tretieho syna Samuela mladšieho (1818), sestru Karolínu (1826) a napokon o najmladšie dieťa - syna Jána. Pre úplnosť treba dodať, že medzi Samuelom mladším a Karolínou bolo ešte jedno dieťa, syn Ján, no ten zomrel v útlom veku na epidémiu (asi kiahní). V tom čase však bývalo častým zvykom, že nasledujúce dieťa, pokiaľ bolo rovnakého pohlavia, dostalo meno po mŕtvom súrodencovi.

Rodina spočiatku žila dosť biedne. Existenčne sa jej polepšilo po roku 1822, keď v Trenčíne zomrela matka Štúrovej manželky, čiže svokra Samuela Štúra a stará matka ich detí. Štúrovci po nej zdedili pole a lúky a dostávali za ne nájomné. Z toho môžeme dedukovať, že aj to bol možno dôvod, prečo si manželia Štúrovci trúfli uživiť ešte ďalšie dve deti.

V histórii sa len zriedka spomína, že aj otec Samuel Štúr bol aktívnym národno-osvetovým pracovníkom i literárnym tvorcom. V Bratislave od tlačiarov kupoval brožované slovenské knihy a kalendáre, ktoré potom v zayovskom kaštieli viazal a rozširoval po okolí. Požičiaval ich a v prípade záujmu aj predal. Pri dedičských licitáciách kupoval aj hotové knihy z pozostalostí a slovenské propagoval a šíril medzi pospolitým ľudom. Autorsky sa venoval prírodovedným i literárnym témam. Zaujímala ho najmä fyzika, zemepis, zoológia a biblické i grécke dejiny. Tieto elaboráty potom využíval vo výchovno-vzdelávacej práci v škole, ale aj širšie. Bol aj príležitostný veršovník, čo ho neskôr priviedlo k básnickým prekladom Ezopových bájok. Žiaľ, všetky jeho práce zostali v rukopisoch.

Ľudovít Štúr si svojho otca veľmi vážil. V liste českej spisovateľke Bohuslave Rajskej jeho fyziologickú podobu charakterizoval takto: „Predstavte si muža strednej, troška vyššej postavy, silného a svalnatého tela, tváre podlhovastej, veľkých a jasných modrých očí, prísnejších čŕt s výrazom smútku v tvári. To je môj otec.“ (V preklade z češtiny.)

Samuel Štúr zomrel v Uhrovci 27. júla 1851 a tam ho aj pochovali. Jeho hrob sa zachoval dodnes. Označuje ho hrubý, štylizovane neotesaný kváder s čiernou mramorovou doskou uprostred, na ktorej sú uvedené tieto údaje: „Tu spočíva Samuel Štúr učiteľ Františka Palackého, otec Ľudovíta Štúra Umrel 27. júla 1851 Vďačná mu pamäť.“

Otcova smrť Ľudovítom Štúrom hlboko otriasla. Bola to druhá veľká rana jeho životnému osudu v porevolučných päťdesiatych rokoch 19. storočia. Najskôr mu zomrel starší brat Karol (január 1851) a v priebehu ďalších dvoch rokov aj matka Anna a potom Adela Ostrolúcka. O Ľudovítovom vzťahu k otcovi svedčí aj báseň Duchy otcov, preč letíte, ktorú napísal hneď po jeho smrti.