Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rekordmanom v slovenskej kandidatúre na prestížne americké filmové ocenenie je Martin Šulík, ktorého filmy reprezentovali Slovensko na Oscaroch od roku 1993 celkovo sedemkrát.
Autor TASR
Bratislava 9. februára (TASR) - Americká Akadémia filmových umení a vied (AMPAS) zverejní v utorok tzv. oscarový shortlist. Filmoví fanúšikovia sa dozvedia aj názvy 15 filmov, ktoré zabojujú o Oscara v cudzojazyčnej kategórii. Podľa filmového kritika Petra Konečného má horúceho kandidáta v súboji o umiestnenie v TOP 15 najlepších zahraničných filmov prvýkrát aj Slovensko. Naším želiezkom v oscarovom ohni je Správa, dráma režiséra Petra Bebjaka z obdobia holokaustu.
"Bolo by úchvatné, ak by sa Správe podarilo dostať do nominačného balíka, ktorý po prvý raz predstavuje 15 filmov. Americkí akademici urobili výnimku, rozšírili shortlist pre medzinárodnú kategóriu, ktorý doteraz tvorilo desať filmov," uviedol pre TASR Konečný. Rovnako by bolo podľa jeho slov zaujímavé, keby sa do oscarového shortlistu dostal aj český národný kandidát na Oscara Šarlatán. "Koprodukčne je to tiež náš film," upozorňuje filmový kritik.
Získať Oscara pre Slovensko bude náročné, pretože konkurencia je v tomto ročníku ocenenia veľká. "V cudzojazyčnej kategórii je prihlásených 90 filmov, nechýba medzi nimi európsky film roka Chľast. Je tam pretlak v porovnaní s minulými rokmi, ale Petrovi Bebjakovi by som prial aspoň tú TOP 15, slovenský film by si to rozhodne po toľkých rokoch zaslúžil," konštatoval Konečný na margo filmu nakrúteného podľa knihy Alfréda Wetzlera Čo Dante nevidel. Správa rozpráva príbeh dvoch mladých slovenských židov Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorým sa podarilo ujsť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a spísať podrobnú správu o tom, ako tábor smrti fungoval.
Konečný pripomenul tiež slovenské filmy, ktoré bojovali o oscarovú nomináciu v predchádzajúcich ročníkoch cien AMPAS. Boli medzi nimi napríklad filmy režiséra Martina Šulíka Cigán a Tlmočník, rovnako dve snímky z dielne Marka Škopa Eva Nová a Nech je svetlo, Koza režiséra Ivana Ostrochovského, Krok do tmy Miloslava Luthera. Slováci však posielali na Oscarov aj dokumentárne filmy. "Lebo sme nemali hrané filmy, bolo to v období 2008 - 2010, keď vznikal Audiovizuálny fond. Museli sme nominovať dokument," spomína Konečný na časy, keď slovenskú filmovú tvorbu reprezentovali na Oscaroch Slepé lásky od dokumentaristu Juraja Lehotského či Hranica Jara Vojteka.
Rekordmanom v slovenskej kandidatúre na prestížne americké filmové ocenenie je Martin Šulík, ktorého filmy reprezentovali Slovensko na Oscaroch od roku 1993 celkovo sedemkrát. Ani pre Petra Bebjaka nie je Správa prvým slovenským kandidátom na Oscara. O slávnu sošku sa uchádzal tiež s filmom Čiara. Správa má však podľa Petra Konečného oveľa väčšie šance dostať sa do oscarového shortlistu vďaka téme, ktorú spracováva i samotnému novátorskému spôsobu spracovania. Nominácie 93. ročníka udeľovania Oscarov vyhlási AMPAS 15. marca, ocenenia udelia 25. apríla v Los Angeles.
"Bolo by úchvatné, ak by sa Správe podarilo dostať do nominačného balíka, ktorý po prvý raz predstavuje 15 filmov. Americkí akademici urobili výnimku, rozšírili shortlist pre medzinárodnú kategóriu, ktorý doteraz tvorilo desať filmov," uviedol pre TASR Konečný. Rovnako by bolo podľa jeho slov zaujímavé, keby sa do oscarového shortlistu dostal aj český národný kandidát na Oscara Šarlatán. "Koprodukčne je to tiež náš film," upozorňuje filmový kritik.
Získať Oscara pre Slovensko bude náročné, pretože konkurencia je v tomto ročníku ocenenia veľká. "V cudzojazyčnej kategórii je prihlásených 90 filmov, nechýba medzi nimi európsky film roka Chľast. Je tam pretlak v porovnaní s minulými rokmi, ale Petrovi Bebjakovi by som prial aspoň tú TOP 15, slovenský film by si to rozhodne po toľkých rokoch zaslúžil," konštatoval Konečný na margo filmu nakrúteného podľa knihy Alfréda Wetzlera Čo Dante nevidel. Správa rozpráva príbeh dvoch mladých slovenských židov Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu, ktorým sa podarilo ujsť z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau a spísať podrobnú správu o tom, ako tábor smrti fungoval.
Konečný pripomenul tiež slovenské filmy, ktoré bojovali o oscarovú nomináciu v predchádzajúcich ročníkoch cien AMPAS. Boli medzi nimi napríklad filmy režiséra Martina Šulíka Cigán a Tlmočník, rovnako dve snímky z dielne Marka Škopa Eva Nová a Nech je svetlo, Koza režiséra Ivana Ostrochovského, Krok do tmy Miloslava Luthera. Slováci však posielali na Oscarov aj dokumentárne filmy. "Lebo sme nemali hrané filmy, bolo to v období 2008 - 2010, keď vznikal Audiovizuálny fond. Museli sme nominovať dokument," spomína Konečný na časy, keď slovenskú filmovú tvorbu reprezentovali na Oscaroch Slepé lásky od dokumentaristu Juraja Lehotského či Hranica Jara Vojteka.
Rekordmanom v slovenskej kandidatúre na prestížne americké filmové ocenenie je Martin Šulík, ktorého filmy reprezentovali Slovensko na Oscaroch od roku 1993 celkovo sedemkrát. Ani pre Petra Bebjaka nie je Správa prvým slovenským kandidátom na Oscara. O slávnu sošku sa uchádzal tiež s filmom Čiara. Správa má však podľa Petra Konečného oveľa väčšie šance dostať sa do oscarového shortlistu vďaka téme, ktorú spracováva i samotnému novátorskému spôsobu spracovania. Nominácie 93. ročníka udeľovania Oscarov vyhlási AMPAS 15. marca, ocenenia udelia 25. apríla v Los Angeles.
