Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako tvrdí, ešte pred piatimi rokmi boli populácie dážďovníkov v silnom úpadku. Hoci sa v Bratislave tento stav podarilo zastaviť, nevidí ešte dôvod na oslavy.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) – Celý svoj život strávia vo vzduchu s výnimkou hniezdenia, nezosadajú na zem, lietajú aj v noci počas spánku a sú výnimočné najmä svojou tajomnosťou. Také sú dážďovníky podľa Petra Lipovského z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia (BROZ). Ako tvrdí, ešte pred piatimi rokmi boli populácie dážďovníkov v silnom úpadku. Hoci sa v Bratislave tento stav podarilo zastaviť, nevidí ešte dôvod na oslavy.
Dážďovníky sa dožijú až 21 rokov, ale priemerný vek je podľa Lipovského nižší, len okolo siedmich rokov. Za ten čas nalietajú až 45 miliónov kilometrov, zároveň sú to najrýchlejšie vtáky na svete, ktoré dokážu letieť rýchlosťou až 120 km/h. "Ulovia veľké množstvá lietajúceho hmyzu, ktorý, aj keď je v potravinovom reťazci dôležitý, človeku je často nepríjemný. Dalo by sa to vyčísliť na jeden pár počas kŕmenia mláďat až 20.000 komárov denne," priblížil ochranár. Tieto vtáky za letu lovia, pijú, a dokonca sa aj pária.
Na život im po vyrúbaní starých stromov a udržiavaní hospodárskych lesov zostalo už len mestské prostredie a v ňom majú v porovnaní s inými druhmi podľa Lipovského viacero "nevýhod", vplývajúcich na úspešné hniezdenie. "Prvou z nich je limitujúca výška, kde sa môže nachádzať hniezdna dutina. Tá výška je päť až šesť metrov. Ostatné druhy si vedia nájsť vhodné miesta na hniezdenie aj nižšie, avšak ak zanikajú hniezdne dutiny dážďovníkom, postihuje to v rovnakej miere všetky dutinové hniezdiče v meste," vysvetlil. Dážďovník hniezdi v Bratislave napríklad v dutinách podstrešných atikových vetracích otvorov na panelákoch, v štrbinách panelových spojov, pod strešným atikovým oplechovaním či pod okennými parapetmi. V lete 2016 postavil BROZ na bratislavských Kramároch, v blízkosti Slovenskej zdravotníckej univerzity, hniezdnu vežu pre tieto vtáky so 120 búdkami. "Dážďovníky sú verné svojmu hniezdu a pomerne ťažko si hľadajú nové. Predpoklad je, že ju začnú obsadzovať mladé, pohlavne dozreté jedince. Už sa nevieme dočkať, ako to bude tento rok," uviedol Lipovský.
Verejnosť môže prispieť k ochrane tohto druhu napríklad aj tým, že bude žiadať od projektantov aj správcov, aby zapracovali opatrenia pre chránené živočíchy už do projektov obnovy budov. "Je dôležité, aby ľudia oznámili štátnym orgánom ochrany prírody alebo polícii, keď sú svedkami nesprávneho postupu pri zatepľovaní, keď vedia, že tam chránené živočíchy majú a vidia, že stavebník nekoná v súlade so zákonom," podotkol ochranár.
Dážďovníky sa dožijú až 21 rokov, ale priemerný vek je podľa Lipovského nižší, len okolo siedmich rokov. Za ten čas nalietajú až 45 miliónov kilometrov, zároveň sú to najrýchlejšie vtáky na svete, ktoré dokážu letieť rýchlosťou až 120 km/h. "Ulovia veľké množstvá lietajúceho hmyzu, ktorý, aj keď je v potravinovom reťazci dôležitý, človeku je často nepríjemný. Dalo by sa to vyčísliť na jeden pár počas kŕmenia mláďat až 20.000 komárov denne," priblížil ochranár. Tieto vtáky za letu lovia, pijú, a dokonca sa aj pária.
Na život im po vyrúbaní starých stromov a udržiavaní hospodárskych lesov zostalo už len mestské prostredie a v ňom majú v porovnaní s inými druhmi podľa Lipovského viacero "nevýhod", vplývajúcich na úspešné hniezdenie. "Prvou z nich je limitujúca výška, kde sa môže nachádzať hniezdna dutina. Tá výška je päť až šesť metrov. Ostatné druhy si vedia nájsť vhodné miesta na hniezdenie aj nižšie, avšak ak zanikajú hniezdne dutiny dážďovníkom, postihuje to v rovnakej miere všetky dutinové hniezdiče v meste," vysvetlil. Dážďovník hniezdi v Bratislave napríklad v dutinách podstrešných atikových vetracích otvorov na panelákoch, v štrbinách panelových spojov, pod strešným atikovým oplechovaním či pod okennými parapetmi. V lete 2016 postavil BROZ na bratislavských Kramároch, v blízkosti Slovenskej zdravotníckej univerzity, hniezdnu vežu pre tieto vtáky so 120 búdkami. "Dážďovníky sú verné svojmu hniezdu a pomerne ťažko si hľadajú nové. Predpoklad je, že ju začnú obsadzovať mladé, pohlavne dozreté jedince. Už sa nevieme dočkať, ako to bude tento rok," uviedol Lipovský.
Verejnosť môže prispieť k ochrane tohto druhu napríklad aj tým, že bude žiadať od projektantov aj správcov, aby zapracovali opatrenia pre chránené živočíchy už do projektov obnovy budov. "Je dôležité, aby ľudia oznámili štátnym orgánom ochrany prírody alebo polícii, keď sú svedkami nesprávneho postupu pri zatepľovaní, keď vedia, že tam chránené živočíchy majú a vidia, že stavebník nekoná v súlade so zákonom," podotkol ochranár.
