Známym fenoménom jaskynných organizmov a ich izolácie je ich bizarný výzor, neraz evokujúci ich pravekosť.
Autor TASR
Bratislava 15. februára (TASR) – Paleontológovia zo Slovenskej akadémie vied (SAV) objavili vzor vymierania všetkých jaskynných fáun a zároveň opísali najstaršieho jaskynného živočícha. Štúdiu publikovali v geologickom časopise Gondwana Research. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
Medzinárodný tím odborníkov pod vedením Petra Vršanského z Ústavu vied o zemi SAV, Fyzikálneho ústavu SAV a Ústavu zoológie SAV zosumarizoval výskum všetkých známych jaskynných fáun. Prvým autorom štúdie je stážista Ústavu vied o Zemi SAV a doktorand Ústavu zoológie SAV Hemen Sendi, ktorý pripravil dátové matice, mapy a opisy nových jaskynných druhov z jantáru. Na výskume sa zúčastnil aj Jan Hinkelman, doktorand Ústavu zoológie SAV.
"Novými živočíchmi sú dva nové druhy opísaných švábov z mjanmarského jantáru, teda z čias dinosaurov. Pravdepodobne žili priamo pri vstupoch do jaskýň a vo vnútri jaskýň bola samostatná jaskynná fauna. Na rozdiel od švábov, ktoré žijú vonku, tieto sú priehľadné, majú extrémne dlhé končatiny a tykadlá, špeciálne zmyslové orgány a čiastočne redukované oči a nefunkčné krídla," povedal Vršanský.
Vedci dnes poznajú 51 druhov jaskynných švábov a ich detailná evolučná analýza ukázala, že táto skupina je najstaršia spomedzi dnešných švábov a vznikla pred 127 miliónmi rokov. Niektoré druhy kopírujú pohyby kontinentov, čo pre výskum vedcov znamená možnosť určiť čas ich vzniku. Pri pokuse porovnať jaskynné šváby s ostatnými dávnymi jaskynnými faunami došlo k zisteniu, že žiadne takéto fauny neexistujú, pretože všetky z obdobia druhohôr vymreli.
"To potvrdzuje aj nedávny vznik všetkých dnešných jaskynných organizmov a poukazuje na fakt, že vymieranie, ktoré zapríčinilo zánik dinosaurov, postihlo aj jaskynné systémy, čo je vzhľadom na stabilitu jaskynných prostredí veľmi ťažko vysvetliteľná udalosť. Problém sa zatiaľ podarilo iba identifikovať," dodal Vršanský.
Známym fenoménom jaskynných organizmov a ich izolácie je ich bizarný výzor, neraz evokujúci ich pravekosť. Globálnym výsledkom novej štúdie je zistenie, že tieto zvláštne formy rýchlo vznikajú a pomerne rýchlo následne aj vymierajú.
Medzinárodný tím odborníkov pod vedením Petra Vršanského z Ústavu vied o zemi SAV, Fyzikálneho ústavu SAV a Ústavu zoológie SAV zosumarizoval výskum všetkých známych jaskynných fáun. Prvým autorom štúdie je stážista Ústavu vied o Zemi SAV a doktorand Ústavu zoológie SAV Hemen Sendi, ktorý pripravil dátové matice, mapy a opisy nových jaskynných druhov z jantáru. Na výskume sa zúčastnil aj Jan Hinkelman, doktorand Ústavu zoológie SAV.
"Novými živočíchmi sú dva nové druhy opísaných švábov z mjanmarského jantáru, teda z čias dinosaurov. Pravdepodobne žili priamo pri vstupoch do jaskýň a vo vnútri jaskýň bola samostatná jaskynná fauna. Na rozdiel od švábov, ktoré žijú vonku, tieto sú priehľadné, majú extrémne dlhé končatiny a tykadlá, špeciálne zmyslové orgány a čiastočne redukované oči a nefunkčné krídla," povedal Vršanský.
Vedci dnes poznajú 51 druhov jaskynných švábov a ich detailná evolučná analýza ukázala, že táto skupina je najstaršia spomedzi dnešných švábov a vznikla pred 127 miliónmi rokov. Niektoré druhy kopírujú pohyby kontinentov, čo pre výskum vedcov znamená možnosť určiť čas ich vzniku. Pri pokuse porovnať jaskynné šváby s ostatnými dávnymi jaskynnými faunami došlo k zisteniu, že žiadne takéto fauny neexistujú, pretože všetky z obdobia druhohôr vymreli.
"To potvrdzuje aj nedávny vznik všetkých dnešných jaskynných organizmov a poukazuje na fakt, že vymieranie, ktoré zapríčinilo zánik dinosaurov, postihlo aj jaskynné systémy, čo je vzhľadom na stabilitu jaskynných prostredí veľmi ťažko vysvetliteľná udalosť. Problém sa zatiaľ podarilo iba identifikovať," dodal Vršanský.
Známym fenoménom jaskynných organizmov a ich izolácie je ich bizarný výzor, neraz evokujúci ich pravekosť. Globálnym výsledkom novej štúdie je zistenie, že tieto zvláštne formy rýchlo vznikajú a pomerne rýchlo následne aj vymierajú.