V roku 1969 odišla Queen Elizabeth do dôchodku. Postupne mala niekoľkých vlastníkov.
Autor TASR
Clydebank/Bratislava 27. septembra (TASR) - Obrovský parník Queen Elizabeth spustili na vodu pred 75 rokmi dňa 27. septembra 1938. Bolo to v čase, keď sa schyľovalo k druhej svetovej vojne.
Plavidlo, ktoré malo brázdiť vlny oceánov pre lodiarsku spoločnosť Cunard a okrem pasažierov dopravovať kráľovskú poštu, postavila firma John Brown and Company v prístavnom škótskom meste Clydebank.
Obrovská loď s dĺžkou 314 metrov, dosahujúca rýchlosť 52,8 km/h s kapacitou 2283 pasažierov a 1000-člennou posádkou bola ihneď zrekvirovaná pre vojenské účely. Na svoju prvú plavbu sa dostala až 3. marca 1940 po upozornení, že v okolí sa pohybujú špióni a Nemecko sa chystá prístav bombardovať. Queen Elizabeth tajne opustila dok a o šesť dní zakotvila v americkom New Yorku, kde už boli dve ďalšie obrovské lode Queen Mary a francúzska Normandia.
Po prestavbe na vojenské účely sa Queen Elizabeth stala prepravnou loďou. Na svojej palube prepravila počas vojny postupne 750.000 vojakov a prekonala 500.000 námorných míľ. Prestavbou sa jej kapacita zvýšila na 10.000, podľa iných údajov až 15.000 vojakov.
Loď prepravovala austrálskych a kanadských vojakov, občas sa stali jej pasažiermi aj nemeckí vojnoví zajatci. Pred vylodením v Normandii začala Queen Elizabeth prepravovať aj amerických vojakov, ktorých po porážke Nemecka zase vozila domov.
"Do civilu" loď prepustili až v roku 1946. Absolvovala opäť prestavbu, aby sa z nej stala luxusná loď a v októbri 1946 sa vydala na plavbu s prvými pasažiermi. Vo svojich cestách z britského Southamptonu do amerického New Yorku pokračovala 20 rokov. Potom nastali horšie časy. Medzikontinentálne plavby nahradili ekonomickejšie lety a Queen Eizabeth aj po modernizáciách, pri ktorých získala bazén na hornej palube a klimatizáciu, začali chýbať pasažieri. Loď mala vysokú spotrebu paliva a jej rozmery jej bránili pristávať v mnohých zaujímavých prístavoch a nedokázala preplávať Panamský kanál.
V roku 1969 odišla Queen Elizabeth do dôchodku. Postupne mala niekoľkých vlastníkov. V USA slúžila najskôr ako hotel kotviaci pri pobreží, potom ako múzeum a v hongkonskom prístave z nej mala byť plávajúca univerzita. V roku 1972 ju však zničil požiar. Na jej vraku ešte v roku 1974 nakrúcali film o Jamesovi Bondovi Muž so zlatou puškou. Pozostatky jej konštrukcie sa neskôr dostali do základov nového medzinárodného letiska v Hongkongu.
V októbri 2010 britská kráľovná Alžbeta II. pokrstila na veľkolepej ceremónii v Southamptone fľašou bieleho vína už tretie obrovské plavidlo nazvané Queen Elizabeth. Pri dĺžke 294 metrov má 16 palúb a kapacitu 2092 pasažierov. Luxusné vybavenie novej lode s interiérom v štýle art deco sa odráža na závratnej cene lístkov. Za prvú dvojtýždňovú plavbu zaplatili pasažieri od 1489 po 15.799 libier (1702 až 18.064 eur). Napriek tomu sa lístky vypredali takmer okamžite. Nová Queen Elizabeth stála približne 416 miliónov eur.
Plavidlo, ktoré malo brázdiť vlny oceánov pre lodiarsku spoločnosť Cunard a okrem pasažierov dopravovať kráľovskú poštu, postavila firma John Brown and Company v prístavnom škótskom meste Clydebank.
Obrovská loď s dĺžkou 314 metrov, dosahujúca rýchlosť 52,8 km/h s kapacitou 2283 pasažierov a 1000-člennou posádkou bola ihneď zrekvirovaná pre vojenské účely. Na svoju prvú plavbu sa dostala až 3. marca 1940 po upozornení, že v okolí sa pohybujú špióni a Nemecko sa chystá prístav bombardovať. Queen Elizabeth tajne opustila dok a o šesť dní zakotvila v americkom New Yorku, kde už boli dve ďalšie obrovské lode Queen Mary a francúzska Normandia.
Po prestavbe na vojenské účely sa Queen Elizabeth stala prepravnou loďou. Na svojej palube prepravila počas vojny postupne 750.000 vojakov a prekonala 500.000 námorných míľ. Prestavbou sa jej kapacita zvýšila na 10.000, podľa iných údajov až 15.000 vojakov.
Loď prepravovala austrálskych a kanadských vojakov, občas sa stali jej pasažiermi aj nemeckí vojnoví zajatci. Pred vylodením v Normandii začala Queen Elizabeth prepravovať aj amerických vojakov, ktorých po porážke Nemecka zase vozila domov.
"Do civilu" loď prepustili až v roku 1946. Absolvovala opäť prestavbu, aby sa z nej stala luxusná loď a v októbri 1946 sa vydala na plavbu s prvými pasažiermi. Vo svojich cestách z britského Southamptonu do amerického New Yorku pokračovala 20 rokov. Potom nastali horšie časy. Medzikontinentálne plavby nahradili ekonomickejšie lety a Queen Eizabeth aj po modernizáciách, pri ktorých získala bazén na hornej palube a klimatizáciu, začali chýbať pasažieri. Loď mala vysokú spotrebu paliva a jej rozmery jej bránili pristávať v mnohých zaujímavých prístavoch a nedokázala preplávať Panamský kanál.
V roku 1969 odišla Queen Elizabeth do dôchodku. Postupne mala niekoľkých vlastníkov. V USA slúžila najskôr ako hotel kotviaci pri pobreží, potom ako múzeum a v hongkonskom prístave z nej mala byť plávajúca univerzita. V roku 1972 ju však zničil požiar. Na jej vraku ešte v roku 1974 nakrúcali film o Jamesovi Bondovi Muž so zlatou puškou. Pozostatky jej konštrukcie sa neskôr dostali do základov nového medzinárodného letiska v Hongkongu.
V októbri 2010 britská kráľovná Alžbeta II. pokrstila na veľkolepej ceremónii v Southamptone fľašou bieleho vína už tretie obrovské plavidlo nazvané Queen Elizabeth. Pri dĺžke 294 metrov má 16 palúb a kapacitu 2092 pasažierov. Luxusné vybavenie novej lode s interiérom v štýle art deco sa odráža na závratnej cene lístkov. Za prvú dvojtýždňovú plavbu zaplatili pasažieri od 1489 po 15.799 libier (1702 až 18.064 eur). Napriek tomu sa lístky vypredali takmer okamžite. Nová Queen Elizabeth stála približne 416 miliónov eur.