Tvrdošín/Bratislava 23. novembra (TASR) – Ľudovít Kukorelli bol významným slovenským bojovníkom proti fašizmu a partizánskym veliteľom. Zahynul za záhadných okolností pred sedemdesiatimi rokmi 24. novembra 1944. Vo viacerých slovenských mestách sú na jeho počesť pomenované ulice, v Bratislave, Košiciach a Habure má postavené pamätníky. Jeho meno je však pre veľa ľudí neznáme.

Ľudovít Kukorelli sa narodil 6. októbra 1914 v Tvrdošíne-Krásnej Hôrke v rodine úradníka. Svoje priezvisko zdedil po starom otcovi, pôvodom z Talianska, ktorý prišiel na Slovensko v 19. storočí ako staviteľ železníc. Po absolvovaní gymnázia v Košiciach v roku 1932 Kukorelli nastúpil na prezenčnú vojenskú službu. Chcel sa stať letcom. Jeho sen sa splnil v roku 1937, keď v hodnosti poručíka ukončil leteckú školu v českom Prostějove. Najskôr slúžil v českom Hradci Králové, po nemeckej okupácii začiatkom apríla 1939 ho odvelili na Slovensko do Piešťan k 3. leteckému pluku.

Od roku 1939 sa Kukorelli začal zapájať do protifašistického odboja. Počas príprav ilegálneho odletu niekoľkých piešťanských letcov do vtedajšej Juhoslávie však Ústredie štátnej bezpečnosti (ÚŠB) akciu odhalilo. Kukorelliho v novembri 1941 vojenský súd v Bratislave zbavil hodnosti, vylúčil z armády a odsúdil na deväť mesiacov väzenia. Na základe amnestie ho prepustili, ale v marci 1942 začal Kukorelli znovu pracovať v odboji. Pod menom Martin Minarovič pomáhal antifašistom pri útekoch do Juhoslávie. Pred prenasledovaním ÚŠB unikol do českého Brna, kde ho zatklo gestapo a poslalo späť na Slovensko. Z väzby v Piešťanoch ušiel, opäť ho však zatkli v novembri 1943 v Hlohovci. Aj tentoraz sa mu podarilo ujsť. Cez Oravu sa dostal na východné Slovensko. Cestou sa stretol so sovietskym utečencom Ivanom Baľutom - Jagupovom, budúcim veliteľom partizánskeho oddielu Čapajev. Kukorelli sa stal náčelníkom jeho štábu.

V septembri 1944 mal partizánsky oddiel Čapajev (neskôr partizánska brigáda a zväzok) okolo 500 príslušníkov a vyvíjal diverznú činnosť proti nemeckej armáde. V období Slovenského národného povstania (SNP) viedla brigáda Čapajev ťažké boje s jednotkami 357. pechotnej divízie Wehrmachtu. Musela sa stiahnuť do Ondavskej vrchoviny, kde sa zlúčila s ďalšími partizánskymi oddielmi a reorganizovala sa na partizánsky zväzok. Ten sa v druhej polovici novembra 1944 pod veľkým tlakom nemeckých jednotiek rozhodol prebiť k 4. ukrajinskému frontu. Oddiel v počte asi 1500 mužov sa vydal pod Kukorelliho velením cez hory k sovietskym vojskám. Nadránom 24. novembra 1944 jednotka prekvapivo zaútočila na nemecké postavenia medzi obcou Habura a Medzilaborcami, ktoré dobyli za značných strát na obidvoch stranách. V tomto boji padol 24. novembra 1944 aj Ľudovít Kukorelli. Jeho telo našli približne 25 m od rieky Laborec (iba 150 m od sovietskych zákopov). Po pol roku jeho telo z hrobu v Habure exhumovali a v Košiciach vykonali súdnu pitvu. Našli v ňom projektil kalibru 6,35 mm, ktorý nebol v bežnej výzbroji ani jednej z bojujúcich strán.

Ľudovít Kukorelli je pochovaný ako jediný účastník SNP v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939, Radom SNP I. triedy, medailou Za chrabrosť, Radom Červenej hviezdy a povýšili ho do hodnosti majora. V 70. rokoch 20. storočia vznikli na základe Kukorelliho osudu filmy Život na úteku a Choď a nelúč sa, kde ho herecky stvárnil Milan Kňažko.