Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stál pri zrode Charty 77, za čo bol ŠTB otvorene šikanovaný a v roku 1978 donútený emigrovať.
Autor TASR
Praha/ Bratislava 20. júla (TASR) - Dramatik, spisovateľ a prekladateľ Pavel Kohout má za sebou pohnutú životnú dráhu od povojnového nadšenca ideí socializmu cez výraznú angažovanosť za reformy v bývalom Československu, ktorá vyvrcholila v roku 1968 podporou protagonistov Pražskej jari. V piatok 20. júla sa významný spisovateľ samizdatu a exilu dožíva 90 rokov.
Pavel Kohout sa narodil 20. júla 1928 v Prahe. Zmaturoval na reálnom gymnáziu. V roku 1948 vstúpil do KSČ a bol spoluzakladateľom Souboru Julia Fučíka. Neskôr pôsobil ako reportér rozhlasu a televízie. V tom čase bol presvedčeným komunistom, patril k takzvanému "kultúrnemu kádru" komunistickej strany, z čoho mu plynul rýchly kariérny postup. Už ako dvadsaťjedenročný v roku 1949 pracoval ako kultúrny atašé v Moskve. V rokoch 1950 a 1952 bol šéfredaktorom humoristického časopisu Dikobraz.
Štúdium estetiky a divadelnej vedy ukončil v roku 1952 na Univerzite Karlovej v Prahe.
Profesionálnym spisovateľom a kmeňovým autorom Divadla na Vinohradech bol od roku 1957. Písal divadelné hry, spolupracoval s rôznymi divadelnými scénami a začínal sa prikláňať k reformným komunistom.
V júli 1967 na IV. zjazde československých spisovateľov verejne prečítal list sovietskeho spisovateľa a kritika režimu Solženicyna. Podporoval Pražskú jar, za čo sa v 70. rokoch ocitol medzi zakázanými autormi a jeho diela boli cenzurované.
Stál pri zrode Charty 77, za čo bol ŠTB otvorene šikanovaný a v roku 1978 donútený emigrovať. Usadil sa v Rakúsku, kde v roku 1980 dostal rakúske občianstvo a do vlasti sa mohol vrátiť tak občiansky, ako aj umelecky až po spoločenských zmenách na sklonku roka 1989. Československého občianstva sa podľa vlastných slov nikdy nevzdal. "Celá moja minulosť ide so mnou," priznal v rozhovore pre český týždenník Téma.
Kohoutovým najhranejším dielom v Česku i v zahraničí patrí August August, august (1967). Čitateľov zaujali jednoaktovka vydaná vo Švajčiarsku Nenávist v prosinci (1968), dielo Z deníku kontrarevolucionáře (1969) i groteskný román písaný formou koláže Bílá kniha o kauze Adam Juráče. Medzi jeho najčítanejšie romány patrí román Katyně (1970), v ktorom poskytol humoristický pohľad na ľudské krutosti a praktiky totalitnej moci, a tiež nebezpečnú schopnosť ľudí zmieriť sa s absurdnou situáciou. Román bol vysoko hodnotený a vydaný v mnohých jazykoch. Ďalšími jeho dielami, ktoré zarezonovali boli absurdná dráma Válka ve třetím poschodí (1970) a jednoaktovka Marie zápasí s anděly (1981) o živote herečky Vlasty Chramostovej.
Laureátom Rakúskej štátnej ceny za európsku literatúru sa stal spisovateľ v roku 1975. Dramatik Pavel Kohout bol aj laureátom Umeleckej ceny za nemecko-české porozumenie 2014.
Cesta od elitného komunistického básnika cez zásadnú osobnosť Pražskej jari až po najsledovanejšieho disidenta a neskôr nedobrovoľného exulanta dáva Pavlovi Kohoutovi jedinečnú perspektívu, vďaka ktorej otvorene hovorí o kultúre a politike od Mníchova až po dnešok.
Spisovateľ a dramatik Pavel Kohout bol trikrát ženatý a má tri deti. Dcéra Tereza Boučková je tiež spisovateľkou.
Zdroj: idnes.cz, plus.rozhlas.cz
Pavel Kohout sa narodil 20. júla 1928 v Prahe. Zmaturoval na reálnom gymnáziu. V roku 1948 vstúpil do KSČ a bol spoluzakladateľom Souboru Julia Fučíka. Neskôr pôsobil ako reportér rozhlasu a televízie. V tom čase bol presvedčeným komunistom, patril k takzvanému "kultúrnemu kádru" komunistickej strany, z čoho mu plynul rýchly kariérny postup. Už ako dvadsaťjedenročný v roku 1949 pracoval ako kultúrny atašé v Moskve. V rokoch 1950 a 1952 bol šéfredaktorom humoristického časopisu Dikobraz.
Štúdium estetiky a divadelnej vedy ukončil v roku 1952 na Univerzite Karlovej v Prahe.
Profesionálnym spisovateľom a kmeňovým autorom Divadla na Vinohradech bol od roku 1957. Písal divadelné hry, spolupracoval s rôznymi divadelnými scénami a začínal sa prikláňať k reformným komunistom.
V júli 1967 na IV. zjazde československých spisovateľov verejne prečítal list sovietskeho spisovateľa a kritika režimu Solženicyna. Podporoval Pražskú jar, za čo sa v 70. rokoch ocitol medzi zakázanými autormi a jeho diela boli cenzurované.
Stál pri zrode Charty 77, za čo bol ŠTB otvorene šikanovaný a v roku 1978 donútený emigrovať. Usadil sa v Rakúsku, kde v roku 1980 dostal rakúske občianstvo a do vlasti sa mohol vrátiť tak občiansky, ako aj umelecky až po spoločenských zmenách na sklonku roka 1989. Československého občianstva sa podľa vlastných slov nikdy nevzdal. "Celá moja minulosť ide so mnou," priznal v rozhovore pre český týždenník Téma.
Kohoutovým najhranejším dielom v Česku i v zahraničí patrí August August, august (1967). Čitateľov zaujali jednoaktovka vydaná vo Švajčiarsku Nenávist v prosinci (1968), dielo Z deníku kontrarevolucionáře (1969) i groteskný román písaný formou koláže Bílá kniha o kauze Adam Juráče. Medzi jeho najčítanejšie romány patrí román Katyně (1970), v ktorom poskytol humoristický pohľad na ľudské krutosti a praktiky totalitnej moci, a tiež nebezpečnú schopnosť ľudí zmieriť sa s absurdnou situáciou. Román bol vysoko hodnotený a vydaný v mnohých jazykoch. Ďalšími jeho dielami, ktoré zarezonovali boli absurdná dráma Válka ve třetím poschodí (1970) a jednoaktovka Marie zápasí s anděly (1981) o živote herečky Vlasty Chramostovej.
Laureátom Rakúskej štátnej ceny za európsku literatúru sa stal spisovateľ v roku 1975. Dramatik Pavel Kohout bol aj laureátom Umeleckej ceny za nemecko-české porozumenie 2014.
Cesta od elitného komunistického básnika cez zásadnú osobnosť Pražskej jari až po najsledovanejšieho disidenta a neskôr nedobrovoľného exulanta dáva Pavlovi Kohoutovi jedinečnú perspektívu, vďaka ktorej otvorene hovorí o kultúre a politike od Mníchova až po dnešok.
Spisovateľ a dramatik Pavel Kohout bol trikrát ženatý a má tri deti. Dcéra Tereza Boučková je tiež spisovateľkou.
Zdroj: idnes.cz, plus.rozhlas.cz
