Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vargas Llosa je považovaný za jedného z najvplyvnejších latinskoamerických spisovateľov a politiku a históriu tohto regiónu často reflektuje prostredníctvom svojich románov.
Autor TASR
Paríž 9. februára (TASR) - Peruánsky spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Mario Vargas Llosa sa vo štvrtok stal členom legendárnej Francúzskej akadémie - ako vôbec jej prvý člen, ktorý nikdy nenapísal knihu vo francúzštine. Informovala o tom agentúra AFP.
Vargas Llosa je považovaný za jedného z najvplyvnejších latinskoamerických spisovateľov a politiku a históriu tohto regiónu často reflektuje prostredníctvom svojich románov.
Vo svojom inauguračnom prejave Vargas Llosa kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina, keď povedal, že "totalitné krajiny" môžu produkovať len romány, ktoré boli "zmrzačené" cenzúrou.
"A vidíme, ako útočí na nešťastnú Ukrajinu - len aby sa dočkal prekvapenia storočia, keď sa mu tento národ postaví na odpor," povedal Vargas Llosa po francúzsky.
Pripomenul súčasne, že "slabí víťazia nad silnými", pretože ich boj je spravodlivý.
Vargas Llosa nie je prvým cudzincom uvedeným do Akadémie: Prvým bol v roku 1971 Američan Julien Green, ktorý nikdy neprijal francúzske občianstvo. V roku 2013 sa členom Akadémie zasa stal Kanaďan haitského pôvodu Dany Laferriere - spisovateľ a novinár píšuci po francúzsky. Vargas Llosa - ktorý v mladosti pracoval pre španielsku redakciu agentúry AFP - však vždy tvoril len v španielčine.
Ako uviedla agentúra AFP, tento 86-ročný spisovateľ, ktorý má aj španielske občianstvo, pozval na svoju slávnostnú inauguráciu i bývalého španielskeho kráľa Juana Carlosa.
Bývalý monarcha žije od roku 2020 v exile v Spojených arabských emirátoch, kam sa uchýlil po sérii škandálov vrátane tvrdení, že obťažoval bývalú milenku, a odhalení o honosnom životnom štýle a love slonov v Botswane.
Francúzska akadémia bola založená v roku 1635 za panovania kráľa Ľudovíta XIII. a jednou z najstarších inštitúcií vo Francúzsku.
Je zodpovedná za normovanie a kodifikáciu francúzštiny a vydávanie príslušných záväzných slovníkov a iných jazykovedných diel. Jej úlohou teda je strážiť "čistotu" francúzštiny, ktorá v posledných desaťročiach čelí neustálemu náporu angličtiny.
Akadémia pozostáva zo 40 členov. Noví sú volení aktuálnymi členmi akadémie. Členstvo sa považuje za veľkú prestíž, je doživotné, ale môže byť odobrané pre nevhodné správanie. V poslednom čase má Akadémia problémy s hľadaním členov - v súčasnosti je päť voľných miest.
Vargas Llosa je považovaný za jedného z najvplyvnejších latinskoamerických spisovateľov a politiku a históriu tohto regiónu často reflektuje prostredníctvom svojich románov.
Vo svojom inauguračnom prejave Vargas Llosa kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina, keď povedal, že "totalitné krajiny" môžu produkovať len romány, ktoré boli "zmrzačené" cenzúrou.
"A vidíme, ako útočí na nešťastnú Ukrajinu - len aby sa dočkal prekvapenia storočia, keď sa mu tento národ postaví na odpor," povedal Vargas Llosa po francúzsky.
Pripomenul súčasne, že "slabí víťazia nad silnými", pretože ich boj je spravodlivý.
Vargas Llosa nie je prvým cudzincom uvedeným do Akadémie: Prvým bol v roku 1971 Američan Julien Green, ktorý nikdy neprijal francúzske občianstvo. V roku 2013 sa členom Akadémie zasa stal Kanaďan haitského pôvodu Dany Laferriere - spisovateľ a novinár píšuci po francúzsky. Vargas Llosa - ktorý v mladosti pracoval pre španielsku redakciu agentúry AFP - však vždy tvoril len v španielčine.
Ako uviedla agentúra AFP, tento 86-ročný spisovateľ, ktorý má aj španielske občianstvo, pozval na svoju slávnostnú inauguráciu i bývalého španielskeho kráľa Juana Carlosa.
Bývalý monarcha žije od roku 2020 v exile v Spojených arabských emirátoch, kam sa uchýlil po sérii škandálov vrátane tvrdení, že obťažoval bývalú milenku, a odhalení o honosnom životnom štýle a love slonov v Botswane.
Francúzska akadémia bola založená v roku 1635 za panovania kráľa Ľudovíta XIII. a jednou z najstarších inštitúcií vo Francúzsku.
Je zodpovedná za normovanie a kodifikáciu francúzštiny a vydávanie príslušných záväzných slovníkov a iných jazykovedných diel. Jej úlohou teda je strážiť "čistotu" francúzštiny, ktorá v posledných desaťročiach čelí neustálemu náporu angličtiny.
Akadémia pozostáva zo 40 členov. Noví sú volení aktuálnymi členmi akadémie. Členstvo sa považuje za veľkú prestíž, je doživotné, ale môže byť odobrané pre nevhodné správanie. V poslednom čase má Akadémia problémy s hľadaním členov - v súčasnosti je päť voľných miest.
