Bratislava 10. augusta (TASR) – Už v noci z utorka 11. augusta na stredu 12. augusta bude vrcholiť aktivita známeho a obľúbeného meteorického roja s názvom Perzeidy. „Okolo polnoci stúpa nad oblohu radiant, teda miesto, z ktorého meteory zdanlivo vyletujú. Zároveň však ich pozorovanie neruší mesiac, ktorý okolo polnoci ešte len vychádza na oblohu. Tento čas teda možno uviesť ako malé odporúčanie pre pozorovateľov v našich zemepisných šírkach,“ uviedol pre TASR astronóm Juraj Tóth, prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
Pozorovanie meteorov je atrakciou pre fanúšikov astronómie, no má aj vedecký prínos. Meteory zaznamenávajú pozorovatelia na celom svete. Údaje z rôznych miest, a tiež ich porovnávanie v jednotlivých rokoch umožňujú mapovať charakteristiku celého meteorického roja.
„Vizuálne pozorovania sa dajú umiestniť na medzinárodnej stránke imo.net (IMO – International Meteor Organization). Pozorovateľ tu môže jednoduchým spôsobom nahrať údaje spojené s pozorovaním meteorov, teda polohu, čas, množstvo, a tiež porovnať svoje dáta s inými pozorovateľmi. Takisto potom môže tieto dáta vyhodnotiť aj ktorýkoľvek vedecký pracovník,“ vysvetlil Juraj Tóth.
Prvé pozorovania Perzeidov z Troch studničiek vo Vysokých Tatrách z 1. augusta. Na fotografii okrem hŕstky meteorov vidíme i krásnu Mliečnu cestu, či zriedkavo viditeľný úkaz – protisvit v zodiakálnom svetle.Foto: Tomáš Slovinský
Vizuálne pozorovania sú však dôležité aj z iných dôvodov. „Pribudli síce prístroje, ktoré majú väčšiu citlivosť a viac toho zachytia, ale vizuálne pozorovanie prináša priamy kontakt s vesmírom,“ povedal pre TASR amatérsky astronóm Alexander Pravda. „Najmä mladí ľudia sa pri takomto pozorovaní zúčastňujú priamo na zbere dát a niektorých môže tento proces natoľko zaujať, že sa napokon rozhodnú pre štúdium astronómie. Mnohí vedeckí pracovníci začínali práve tak, že spoznali pozorovaciu astronómiu.“
Ako uviedol Alexander Pravda, niektoré Perzeidy sú naozaj silné a ich zdanlivá veľkosť sa dá porovnať k jasnejším hviezdam resp. planétam (cca – 1 mag). Pri troche šťastia môže pozorovateľ uvidieť aj mimoriadne jasné meteory, tzv. bolidy. Mnoho meteorov je však oveľa slabších, preto je dobré vybrať si na pozorovanie tmavé miesto a čo najmenším svetelným znečistením.
„Na Perzeidoch je vďačné, že lietajú pomerne pomaly a niekedy za sebou nechávajú pomerne dlhú stopu, takže si astronóm či laický pozorovateľ stihne ich prelet uvedomiť,“ povedal Pravda.
Perzeidy sú prachové častice pochádzajúce z kométy 109P/Swift-Tuttle. Prvé pozorovania tohto meteorického roja pochádzajú z roku 36 z Číny a z roku 1029 z Egypta.
Správu o roji meteorov vyletujúcich zo súhvezdia Persea uverejnil v roku 1835 belgický astronóm Adolphe Quetelet. Američan Edward Claudius Herrick ich pozoroval 9. augusta 1837. Až taliansky astronóm Giovanni Virginio Schiaperelli potvrdil, že sa dráha Perzeíd zhoduje s dráhou kométy Swift-Tuttle, ktorá je ich materským telesom.
Kométa má obežnú dobu cca 133 rokov. Keď v roku 1992 naposledy prelietavala oblasťou perihélia, boli aj Perzeidy mimoriadne aktívne. V rokoch 1991, 1992 a 1993 vletelo počas maxima do atmosféry aj viac než 300 meteorov za hodinu. Výnimočná bola aktivita Perzeíd tiež v roku 2016 – približne 200 meteorov za hodinu. Závisí to od toho, cez akú hustú oblasť častíc Zem v danom roku prelietava.
Štandardne majú Perzeidy konštantnú výdatnosť asi 100 až 120 meteorov za hodinu, bežný pozorovateľ ich vidí približne polovicu, teda asi 50 až 60. Výhodou Perzeíd je tiež fakt, že Zem cez ich oblasť vo vesmíre prelietava pomerne dlho, preto sa ich zvýšená aktivita dá pozorovať už od konca júla až do konca augusta.
„Ideálny spôsob pozorovania sme využívali ešte v astronomickom krúžku. Štyria pozorovatelia si ľahli na zem, každý na jednu svetovú stranu, piaty zapisoval pozorovania, ktoré hlásili. Teda ten, kto zbadal letiaci meteor, vykríkol „Stop!“ a zapisovateľ si zaznačil presný čas. Pozorovateľ potom nadiktoval jas, dĺžku stopy, približnú polohu a ďalšie údaje,“ popísal Alexander Pravda svoje astronomické začiatky.
Prelety meteorov zachytávajú na astronomických pracoviskách aj kamery, ktoré nepretržite monitorujú nočnú oblohu. Umožňuje to napríklad aj pozorovací systém AMOS, ktorý vznikol na pôde Astronomického a geofyzikálneho observatória (AGO) UK pri Modre a Juraj Tóth patrí k jeho tvorcom. Kamery systému AMOS sú rozmiestnené nielen na Slovensku, ale aj v iných končinách sveta.
Podľa predpovede počasia by mali byť medzi 11. a 13. augustom jasné noci, teda podmienky pre pozorovanie meteorov budú priaznivé.
Slovník
Meteoroid – teleso pochádzajúce z protoplanetárneho oblaku či z komét, ktoré môže vletieť do zemskej atmosféry Meteor – svetelný jav sprevádzajúci prelet častice zemskou atmosférou Bolid – mimoriadne silný a jasný meteor – jasný, alebo ešte jasnejší, než Venuša, ktorá je po Slnku a Mesiaci najjasnejším objektom na oblohe Meteorit – teleso, ktoré nezhorí v atmosfére, ale dopadne na zem
Zdanlivá hviezdna veľkosť hviezd a planét v magnitúdach
Slnko − 26,7 Mesiac v splne − 12,6 Venuša − 4,4 Jupiter − 2,5 Sírius, najjasnejšia hviezda – 1,5 Mimoriadne jasné Perzeidy – 1,0 až 0 Najslabšie hviezdy viditeľné voľným okom + 6
