Meteory sa najlepšie pozorujú voľným okom, hoci na vedecké účely ich prelety zachytáva tiež fotografická technika.
Autor Márius Kopcsay/TASR
Bratislava 7. augusta (TASR) – Obľúbený meteorický roj Perzeidy bude tento rok najaktívnejší v noci z utorka 11. na stredu 12. augusta. Počas maxima bude možné pozorovať okolo 50 meteorov za hodinu, ako informoval Tomáš Slovinský, riaditeľ Občianskeho združenia astrofotograf a popularizátor astronómie. „Perzeidy nepatria medzi meteorické roje s ostrým maximom, čo znamená, že aj v prípade menej vydareného počasia sa nemusíme báť, že o úkaz prídeme. Ich aktivita sa začala už 17. júla a končí 24. augustom. Už počas posledných júlových nocí bolo možné vidieť niekoľko meteorov z roja Perzeíd za noc. Oplatí sa teda kochať počas viacerých dní a nocí,“ uviedol Tomáš Slovinský.
Perzeidy, alebo tiež slzy svätého Vavrinca, sa nerozlučne spájajú s augustovými nocami, keďže ich maximum pravidelne nastáva medzi 11. a 13. augustom. „Počas roka pozorujeme množstvo meteorických rojov, no len niektoré z nich svojou výdatnosťou zaujmú i širokú verejnosť. Perzeidy sa radia práve medzi tie najvýdatnejšie a okrem iného ich sprevádzajú väčšinou i výborné pozorovacie podmienky. Je omnoho príjemnejšie vytiahnuť deku a nechať sa idylicky unášať vesmírnym divadlom, než pretrpieť noc v teplotách hlboko pod bodom mrazu,“ vysvetlil Slovinský.
Prvé záznamy o existencii Perzeíd pochádzajú z Číny z roku 36 n. l. Slzami sv. Vavrinca sa nazývajú podľa legendy o svätcovi, ktorý bol popravený preto, lebo rozdal cirkevný majetok chudobným ľuďom. V 60. rokoch 19. storočia ako prvý vypočítal dráhu prúdu Perzeidov taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli. Na základe výpočtov zistil, že materské teleso, ktoré tento roj spôsobuje, je kométa 109P/Swift-Tuttle. Išlo o historicky prvé priradenie kométy k meteorickému roju.
Kométa objavená v roku 1862 meria asi 10 kilometrov, teda patrí k tým väčším a jej obežná doba predstavuje 133 rokov. Naposledy sa v blízkosti Slnka a Zeme ocitla v roku 1992. Pozdĺž celej jej dráhy sa nachádzajú drobné prachové častice. Keď Zem prelieta takouto oblasťou, častice vnikajú obrovskou rýchlosťou – asi 58 kilometrov za sekundu – do jej atmosféry a horia. Tento svetelný jav sa nazýva meteor. Väčšina telies zhorí ešte pred dopadom na povrch Zeme. Tie, ktoré dopadnú, sa nazývajú meteority.
Na nasledujúce dni a noci je predpoveď počasia priaznivá, malo by byť jasno. Pozorovanie meteorov môže mierne rušiť Mesiac vychádzajúci v tomto čase po polnoci. Keďže však Mesiac ubúda a vychádza každú noc o čosi neskôr, podmienky na pozorovanie meteorov sa budú zlepšovať.
Už od zotmenia sú tiež viditeľné nad južným obzorom mimoriadne jasné planéty Jupiter a Saturn, ku ktorým pred polnocou pribúda Mars a nad ránom po druhej tiež Venuša. Donedávna jasne viditeľná a populárna kométa NEOWISE naopak slabne a na jej pozorovanie je už potrebný ďalekohľad.
Meteory sa najlepšie pozorujú voľným okom, hoci na vedecké účely ich prelety zachytáva tiež fotografická technika. „Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Perzea, odkiaľ meteory pomyselne vyletúvajú. Ten sa v druhej polovici noci nachádza nad severovýchodným obzorom. Meteory sa však dajú pozorovať naprieč celou oblohou. Zostáva sa nám už len vyvaliť do trávy, aby sme očami pokryli čo najväčšiu plochu oblohy, pripraviť si teplý čaj, vhodné oblečenie a množstvo želaní,“ doplnil astrofotograf Tomáš Slovinský.
Perzeidy, alebo tiež slzy svätého Vavrinca, sa nerozlučne spájajú s augustovými nocami, keďže ich maximum pravidelne nastáva medzi 11. a 13. augustom. „Počas roka pozorujeme množstvo meteorických rojov, no len niektoré z nich svojou výdatnosťou zaujmú i širokú verejnosť. Perzeidy sa radia práve medzi tie najvýdatnejšie a okrem iného ich sprevádzajú väčšinou i výborné pozorovacie podmienky. Je omnoho príjemnejšie vytiahnuť deku a nechať sa idylicky unášať vesmírnym divadlom, než pretrpieť noc v teplotách hlboko pod bodom mrazu,“ vysvetlil Slovinský.
Prvé záznamy o existencii Perzeíd pochádzajú z Číny z roku 36 n. l. Slzami sv. Vavrinca sa nazývajú podľa legendy o svätcovi, ktorý bol popravený preto, lebo rozdal cirkevný majetok chudobným ľuďom. V 60. rokoch 19. storočia ako prvý vypočítal dráhu prúdu Perzeidov taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli. Na základe výpočtov zistil, že materské teleso, ktoré tento roj spôsobuje, je kométa 109P/Swift-Tuttle. Išlo o historicky prvé priradenie kométy k meteorickému roju.
Kométa objavená v roku 1862 meria asi 10 kilometrov, teda patrí k tým väčším a jej obežná doba predstavuje 133 rokov. Naposledy sa v blízkosti Slnka a Zeme ocitla v roku 1992. Pozdĺž celej jej dráhy sa nachádzajú drobné prachové častice. Keď Zem prelieta takouto oblasťou, častice vnikajú obrovskou rýchlosťou – asi 58 kilometrov za sekundu – do jej atmosféry a horia. Tento svetelný jav sa nazýva meteor. Väčšina telies zhorí ešte pred dopadom na povrch Zeme. Tie, ktoré dopadnú, sa nazývajú meteority.
Na nasledujúce dni a noci je predpoveď počasia priaznivá, malo by byť jasno. Pozorovanie meteorov môže mierne rušiť Mesiac vychádzajúci v tomto čase po polnoci. Keďže však Mesiac ubúda a vychádza každú noc o čosi neskôr, podmienky na pozorovanie meteorov sa budú zlepšovať.
Už od zotmenia sú tiež viditeľné nad južným obzorom mimoriadne jasné planéty Jupiter a Saturn, ku ktorým pred polnocou pribúda Mars a nad ránom po druhej tiež Venuša. Donedávna jasne viditeľná a populárna kométa NEOWISE naopak slabne a na jej pozorovanie je už potrebný ďalekohľad.
Meteory sa najlepšie pozorujú voľným okom, hoci na vedecké účely ich prelety zachytáva tiež fotografická technika. „Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Perzea, odkiaľ meteory pomyselne vyletúvajú. Ten sa v druhej polovici noci nachádza nad severovýchodným obzorom. Meteory sa však dajú pozorovať naprieč celou oblohou. Zostáva sa nám už len vyvaliť do trávy, aby sme očami pokryli čo najväčšiu plochu oblohy, pripraviť si teplý čaj, vhodné oblečenie a množstvo želaní,“ doplnil astrofotograf Tomáš Slovinský.