Bratislava 5. marca (Teraz.sk) - Čierna farba sa v našej kultúre považuje za farbu smútku a zla, no symbolizuje aj čas. A ten, kto ju mal oblečenú, k tomu nemali preniknúť veci dobré ani zlé. Ak však niekto stretol či vídaval čierne zviera, považovalo sa to za veľmi negatívne znamenie, ktoré malo dotyčnému priniesť problémy, ba dokonca smrť. Práve témou čiernych zvierat sa budeme zaoberať v aktuálnom dieli príbehov zo série Slovenskí démoni a strašidlá.

V jednom dome v obci Bošáca sa vraj pravidelne zjavoval veľký čierny pes so svetielkujúcimi očami. Jeho prítomnosť vždy sprevádzal obrovský lomoz na povale, no vždy bolo všetko na svojom mieste. Inokedy psa vystriedala čierna kočka či dievky odeté v bielom. Nikdy však nikomu v dome neublížili. Jedného večera však v dome zostala len osamotená starenka. Pokojne si v noci odfukovala, no nečakane ju stiahla na zem nejaká ľadová ruka. Na druhý deň našla rodina strnulú starenku na zemi a vystrašená im vyrozprávala, čo sa v noci stalo. Prešli však tri dni a starenka sa pobrala na druhý svet.



Viac šťastia mal Adam z Bošáce. Ako sa tak raz vracal domov, stretol pri bráne čierneho psa, ktorý na neho vrčal. Mládenec sa nezľakol a odšmaril ho preč aj s vazovou palicou. No len čo doma rozpovedal, čo sa mu prihodila, začala sa celá chalupa modliť. A veru dobre spravili, lebo o polnoci ozvalo sa silné hrkotanie voza, ktorý s lomozom zastal pred chalupou. A vtom ktosi zvolával chlapca, aby vyšiel von. Adam však nechodil, a tak mu hlas kadečo sľuboval a na všeličo ho vábil. Lomoz utíchol až nadránom. A až na pravé poludnie sa rodina odhodlala ísť pozrieť na to miesto, kde Adam stretol psa. Palica ležala na mieste, kam ju odšmaril, a pri nej bola rozliata smola. Bol to totiž samotný diabol v podobe psa, ktorého chlapec zabil.

Na čierneho psa môžete vraj potrafiť aj po ceste do neďalekej Kálnice. Pes vraj straší pocestných tým, že rastie do ohromných rozmerov a nechce ich pustiť domov. Aj v v podjavorinskej oblasti sa spomína nevídane obrovské psisko, ktoré desilo ľudí krvavo červenými očami.

Prevelikánskeho psa vídavali aj v obci Priepastné, okres Senica. Jedno dievča vracalo sa raz z driapačiek a znenazdajky sa pred ňou vynoril zo zeme pes. Bol veľký čierny a z papule mu šibal oheň. Pes však na ňu neútočil, iba povedľa nej hodný kusisko prešiel. Znenazdajky však zmizol v útrobách zeme, z ktorej sa vyvalil oheň. Vyľakané dievča ledva došlo domov a na schodoch od strachu odpadlo. Tam ju našli jej rodičia, no dievča prebralo sa až s ranným svitaním.

Foto: TASR/AP

Ani čierne mačky si nevyslúžili najlepšiu povesť. V obci Nižná Slaná na Gemeri stal sa vraj taký prípad, že paholok počul, ako niekto v maštali dojí kravy. Nemohol to byť však nik z domu, lebo všetci práve večerali. Nakukol teda dnu a vtom od kravy odskočila čierna mačka a kamsi sa schovala. Paholok rýchlo bežal po gazdu a dali sa do hľadania mačky. Len čo ju zbadali, prepichli ju vidlami a hodili pod nános hnoju. Na druhý deň prišiel k nim však susedovie chlapec s tým, aby zaviezli ich starkú k lekárovi. Starena však nikdy nebývala chorá... Nedalo im to, a tak sa šli pozrieť, či je mačka na hnoji. A veru nebola. Vtedy si už boli načistom, že kravy im dojila bosorka – susedovie starena.



Aj po uličkách starej Trnavy sa vraj potuluje čierna mačka. No nie len taká obyčajná mačka a už vôbec nie strašidelná – je to totiž premenený učeň. Mesto bolo v minulosti chýrne svojím alchymistom, ktorý zaúčal svojho nástupcu. Raz sa majster alchymista pobral kamsi preč, no ešte pred cestou zakázal učňovi miešať elixíry bez neho, lebo zle-nedobre pochodí. A tak sa i stalo. Učeň myslel si, že už všetko ovláda, a tak neposlúchol majstrov príkaz. Chcel vytvoriť elixír života. Pri varení síce použil recept z knihy majstra, no vylepšil ho aj svojimi prísadami. A len čo ochutnal svoj „nápoj večného života“, premenil sa na kocúra. Márne sa ho snažil alchymista zbaviť zvieracej podoby a veru skúšali to aj iní, učňa nikto nedokázal zbaviť jeho prekliatia.



Zdroje: Na krížnych cestách, Slovenské strašidlá od "A" po "Ž"