Brusel 2. apríla (TASR) - Slovenský džezový spevák Peter Lipa bol v pondelok večer v Bruseli ústrednou postavou 36. podujatia Czech Fun Club v Bruseli. Predstavenie s názvom "Jarní Jazzík" bolo šité na mieru najznámejšiemu slovenskému džezmenovi.

Lokál The Music Village Brussels v srdci historického centra Bruselu už hostil veľa známych hudobníkov z celého sveta. Hosťami podujatí pod značkou Czech Fun Club sú tradične českí a slovenskí krajania zo sídelného mesta EÚ, čo v pondelok platilo aj v prípade zloženia hudobného sprievodu Petra Lipu, ktorý tvorili fenomenálny český saxofonista Michal Žáček, klavirista Roland Kanik a gitarista a spevák Mario Šeparovič, známy aj ako "český Eric Clapton". Moderátorom podujatia bol jeho zakladateľ Ladislav Miko, ktorý v súčasnosti pôsobí ako vedúci Stáleho zastúpenia Európskej komisie ma Slovensku.

Lipa v rozhovore pre TASR uviedol, že v Bruseli nevystupoval prvýkrát;, zúčastnil sa už na viacerých oficiálnych podujatiach, toto však bolo najkomornejšie zo všetkých s priamou interakciou publika.

"Väčšinou sme tu veľmi krátko, prídeme, odohráme, odídeme, ale je príjemné, keď sa môžeme stretnúť s našincami, či už sú to Česi alebo Slováci. A to je príjemné, lebo im pripomíname to, čo sa deje doma, sme poslami domácich správ. Mám pocit, že im robíme radosť a že to prijímajú ako niečo veľmi vzácne, čo tu nemajú a čo im trochu nahrádza domovinu," povedal Lipa.

Lipa počas svojej komunikácie s divákmi naznačil, že džez ako žáner v súčasnosti nemá spoločnú európsku platformu. A ak sa v 80. rokoch umiestňoval na popredných priečkach rebríčka najlepších európskych džezových spevákov, v súčasnosti to neplatí, pretože takéto rebríčky sa už nevedú a nefunguje už ani Európska džezová federácia, ktorej sídlo bolo v Poľsku. Takisto neexistuje nejaká iná strešná organizácia pre tento typ hudobníkov.

"Džez je na okraji záujmu spoločnosti," upozornil Lipa, ktorý je aj prezidentom Slovenskej jazzovej spoločnosti. Ak si zoberieme rozpočty všetkých ministerstiev kultúry v krajinách EÚ, najmä však vo východnej Európe, zistíme, že suma venovaná na džez je nepatrná. "Málo spoločných festivalov, málo spoločných hraní, málo spoločných projektov," vysvetlil Lipa, prečo európska džezová scéna nie je viac prepojená v Európe, ktorú charakterizuje spájanie ako také.

Podľa jeho slov ak by bola snaha pomôcť rozvoju džezu ako žánru, bez určitých dotácii "zhora" to nejde, podobne ako to platí pre vážnu hudbu.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)