PIENAP rozdeľuje štátna hranica, ale mnohé aktivity má spoločné s Poľskom.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 16. januára (TASR) - Uznesením Predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR) číslo 9 bol pred 50 rokmi 16. januára 1967 zriadený Pieninský národný park (PIENAP).
Základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia vytvorila rôzna odolnosť hornín zložitého geologického podložia územia. Modelárom oblasti bola predovšetkým rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predierala cestu pomedzi odolné vápencové bralá. Ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún dosahuje až 520 metrov.
Územie Pieninského národného parku sa v januári 1997 rozšírilo z pôvodných 2125 na 3750 hektárov. K najhodnotnejším častiam PIENAP-u patrí štátna prírodná rezervácia Prielom Dunajca, na ktorú nadväzuje chránený prírodný výtvor Prielom Lesnického potoka. Ďalším chráneným výtvorom sú Haligovské skaly, predstavujúce komplex skál a bradiel, vystupujúcich vplyvom erózie vody a vzduchu z flyšového obalu pohoria. Nachádzajú sa tam aj chránené prírodné výtvory Jezerské jazero, Jarabinský prielom a travertínové jazierko - Kráter.
V národnom parku prevládajú jedľovo-bukové porasty, horské jelšiny a na skalách borovicové porasty. V druhovo bohatej vegetácii sa darí aj teplomilným a vysokohorským rastlinám. Živočíchov reprezentujú západokarpatské druhy lesných a skalných biotopov - kobylka pieninská, jašterica živorodá, piskor horský, plch hôrny, červenák karmínový, skaliar pestrý, vydra riečna či vzácny netopier sťahovavý.
Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka.
Prielomom Dunajca vedie trasa náučného chodníka, ktorý bol prvým náučným chodníkom v bývalom Československu. Je aj jediným bezbariérovým turistickým chodníkom v PIENAP-e. V roku 1999 na ňom odhalili pamätnú tabuľu zakladateľovi PIENAP-u Ing. Milanovi Pacanovskému.
Atraktívnosť územia zvyšuje aj národná kultúrna pamiatka - pôvodne gotický Červený Kláštor založený v roku 1319. Pôsobil v ňom zostavovateľ najstaršieho zachovaného herbára na Slovensku mních Cyprián. Hrádza postavená bobrami, objavená v roku 2008 svedčí o tom, že sa títo obyvatelia lužných lesov udomácnili na slovenskom brehu Dunajca. Malé vodné toky v Pieninskom národnom parku sa každoročne zarybňujú. Robí sa tak predovšetkým pre udržanie populácie pôvodného druhu potočných rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti. Je to aj z dôvodu, že každým rokom narastá počet vydier, bocianov a volaviek na území národného parku, pre ktoré sú ryby súčasťou potravy.
Na území PIENAP-u žije ohrozený motýľ jasoň červenooký, jeho záchrane sa venujú vedeckí pracovníci spolu s ochranármi už niekoľko desaťročí. Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom. Dunajec totiž tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a migrujúci jasoň červenooký prelietava z jedného štátu do druhého. Početnosť jasoňa sa zisťuje tak, že krídlo každého motýľa sa označí fixkou číslom. Každá lokalita má svoju farbu, čiže sa pozná presný počet motýľov v danej oblasti. Po označení jasoňa pustia do prírody.
Ročná návštevnosť PIENAP je 700.000 návštevníkov.
Riaditeľ Správy PIENAP-u Vladimír Kĺč pre TASR poznamenal, že aj keď Pieniny rozdeľuje rieka Dunajec a štátna hranica, nie je možné územie rozdeliť na slovenské a poľské, nakoľko aktivity, ktoré sa uskutočnia na jednej strane, majú dosah i na druhú stranu.
"To chápali aj naši predchodcovia, ktorí v roku 1932 vyhlásili Pieniny za prvé cezhraničné chránené územia v Európe. Preto aj ročnú návštevnosť udávame pre celé Pieniny a pohybuje sa v rozmedzí 750.000 – 800.000 návštevníkov," poznamenal Kĺč.
Najväčším lákadlom pre turistov v rámci národného parku je rieka Dunajec a tradičný splav na pltiach, národná kultúrna pamiatka Červený Kláštor, obnovené kúpele, ale aj kultúrne pamiatky v poľskej obci Niedzica. "Oproti predchádzajúcim obdobiam v súčasnosti peších turistov nahrádzajú cykoturisti. Ich počet hlavne v Prielome Dunajca každoročne narastá. V roku 2016 prielomom prešlo okolo 118.000 cyklistov," informoval s tým, že Pieniny navštevujú ľudia z celého sveta, pričom najväčší podiel na návštevnosti majú najmä poľskí turisti.
Jednou z hlavných činností Správy PIENAP-u je podľa Kĺča vydávanie stanovísk, ktoré slúžia ako podklad na rozhodnutia, súhlasy a výnimky pre orgány ochrany prírody. Činnosť národného parku upravuje Štatút Štátnej ochrany prírody SR. "Monitorujeme stav populácií ohrozených živočíchov, rastlín a stav biotopov či výskyt inváznych rastlín. Aktívne vykonávame manažmenty na záchranu niektorých druhov rastlín a živočíchov. V poslednom období sa vo zvýšenej miere venujeme práci s verejnosťou, k čomu nám slúži aj vybudované Infocentrum s prírodovednou expozíciou pieninskej prírody v Spišskej Starej Vsi," priblížil niektoré aktivity riaditeľ Správy PIENAP-u.
Na území národného sa vyskytuje viac ako 1100 druhov vyšších rastlín a približne 7000 živočíšnych druhov. "Spomedzi rastlín, ktoré by sme márne hľadali v iných lokalitách v rámci Slovenska, si tu našli svoje miesto králik Závadského a legendami opradená borievka netátová či endemit Pienin horčičník pieninský. Spomedzi takmer dvadsiatky tu rastúcich orchideí je najvzácnejší črievičník papučkový," vymenoval Kĺč.
Zo živočíchov tu žije medveď hnedý, vlk dravý, rys obyčajný, vydra riečna či bobor vodný. Veľkou vzácnosťou je aj výskyt sokola sťahovavého, orla skalného i orla krikľavého. "Nemôžeme opomenúť motýľa jasoňa červenookého, ktorý tu prežil len vďaka našej snahe a osobnému nasadeniu pracovníkov Správy PIENAP-u a viacerým dobrovoľníkom hlavne z Klubu Priateľov PIENAP-u, ktorí spolupracujú s parkom už 35 rokov," priblížil.
Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom. Rieka Dunajec tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a migrujúci motýľ prelietava z jedného štátu do druhého. Početnosť jasoňa sa podľa Kĺča zisťuje tak, že krídlo každého motýľa sa označí fixkou číslom. Každá lokalita má svoju farbu, čiže sa pozná presný počet motýľov v danej oblasti. Po označení pustia motýľa do prírody.
Podľa Kĺča je územie Pienin síce najmenším, ale zároveň i najkrajším národným parkom na Slovensku. "Človek tu nájde mimo letnej turistickej sezóny, ako sa vraví, boží pokoj," povedal s úsmevom. Zároveň poznamenal, že zakladateľ národného parku Milan Pacanovský so svojimi spolupracovníkmi by boli aj po 50 rokoch s činnosťou PIENAP-u spokojní.
"Až na prírodné zmeny v krajine sme túto prírodu zachovali bez toho, aby sme ju zničili ľudskou činnosťou. Stále tu máme neopakovateľné pohľady na krajinu, bohatstvo flóry a fauny na takom malom území, ktoré by sme v iných častiach Slovenska našli už len málokde," uzavrel.
Základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia vytvorila rôzna odolnosť hornín zložitého geologického podložia územia. Modelárom oblasti bola predovšetkým rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predierala cestu pomedzi odolné vápencové bralá. Ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún dosahuje až 520 metrov.
Územie Pieninského národného parku sa v januári 1997 rozšírilo z pôvodných 2125 na 3750 hektárov. K najhodnotnejším častiam PIENAP-u patrí štátna prírodná rezervácia Prielom Dunajca, na ktorú nadväzuje chránený prírodný výtvor Prielom Lesnického potoka. Ďalším chráneným výtvorom sú Haligovské skaly, predstavujúce komplex skál a bradiel, vystupujúcich vplyvom erózie vody a vzduchu z flyšového obalu pohoria. Nachádzajú sa tam aj chránené prírodné výtvory Jezerské jazero, Jarabinský prielom a travertínové jazierko - Kráter.
V národnom parku prevládajú jedľovo-bukové porasty, horské jelšiny a na skalách borovicové porasty. V druhovo bohatej vegetácii sa darí aj teplomilným a vysokohorským rastlinám. Živočíchov reprezentujú západokarpatské druhy lesných a skalných biotopov - kobylka pieninská, jašterica živorodá, piskor horský, plch hôrny, červenák karmínový, skaliar pestrý, vydra riečna či vzácny netopier sťahovavý.
Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka.
Prielomom Dunajca vedie trasa náučného chodníka, ktorý bol prvým náučným chodníkom v bývalom Československu. Je aj jediným bezbariérovým turistickým chodníkom v PIENAP-e. V roku 1999 na ňom odhalili pamätnú tabuľu zakladateľovi PIENAP-u Ing. Milanovi Pacanovskému.
Atraktívnosť územia zvyšuje aj národná kultúrna pamiatka - pôvodne gotický Červený Kláštor založený v roku 1319. Pôsobil v ňom zostavovateľ najstaršieho zachovaného herbára na Slovensku mních Cyprián. Hrádza postavená bobrami, objavená v roku 2008 svedčí o tom, že sa títo obyvatelia lužných lesov udomácnili na slovenskom brehu Dunajca. Malé vodné toky v Pieninskom národnom parku sa každoročne zarybňujú. Robí sa tak predovšetkým pre udržanie populácie pôvodného druhu potočných rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti. Je to aj z dôvodu, že každým rokom narastá počet vydier, bocianov a volaviek na území národného parku, pre ktoré sú ryby súčasťou potravy.
Na území PIENAP-u žije ohrozený motýľ jasoň červenooký, jeho záchrane sa venujú vedeckí pracovníci spolu s ochranármi už niekoľko desaťročí. Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom. Dunajec totiž tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a migrujúci jasoň červenooký prelietava z jedného štátu do druhého. Početnosť jasoňa sa zisťuje tak, že krídlo každého motýľa sa označí fixkou číslom. Každá lokalita má svoju farbu, čiže sa pozná presný počet motýľov v danej oblasti. Po označení jasoňa pustia do prírody.
Ročná návštevnosť PIENAP je 700.000 návštevníkov.
Pieninský národný park rozdeľuje štátna hranica, ale mnohé aktivity má s Poľskom
Riaditeľ Správy PIENAP-u Vladimír Kĺč pre TASR poznamenal, že aj keď Pieniny rozdeľuje rieka Dunajec a štátna hranica, nie je možné územie rozdeliť na slovenské a poľské, nakoľko aktivity, ktoré sa uskutočnia na jednej strane, majú dosah i na druhú stranu.
"To chápali aj naši predchodcovia, ktorí v roku 1932 vyhlásili Pieniny za prvé cezhraničné chránené územia v Európe. Preto aj ročnú návštevnosť udávame pre celé Pieniny a pohybuje sa v rozmedzí 750.000 – 800.000 návštevníkov," poznamenal Kĺč.
Najväčším lákadlom pre turistov v rámci národného parku je rieka Dunajec a tradičný splav na pltiach, národná kultúrna pamiatka Červený Kláštor, obnovené kúpele, ale aj kultúrne pamiatky v poľskej obci Niedzica. "Oproti predchádzajúcim obdobiam v súčasnosti peších turistov nahrádzajú cykoturisti. Ich počet hlavne v Prielome Dunajca každoročne narastá. V roku 2016 prielomom prešlo okolo 118.000 cyklistov," informoval s tým, že Pieniny navštevujú ľudia z celého sveta, pričom najväčší podiel na návštevnosti majú najmä poľskí turisti.
Jednou z hlavných činností Správy PIENAP-u je podľa Kĺča vydávanie stanovísk, ktoré slúžia ako podklad na rozhodnutia, súhlasy a výnimky pre orgány ochrany prírody. Činnosť národného parku upravuje Štatút Štátnej ochrany prírody SR. "Monitorujeme stav populácií ohrozených živočíchov, rastlín a stav biotopov či výskyt inváznych rastlín. Aktívne vykonávame manažmenty na záchranu niektorých druhov rastlín a živočíchov. V poslednom období sa vo zvýšenej miere venujeme práci s verejnosťou, k čomu nám slúži aj vybudované Infocentrum s prírodovednou expozíciou pieninskej prírody v Spišskej Starej Vsi," priblížil niektoré aktivity riaditeľ Správy PIENAP-u.
Na území národného sa vyskytuje viac ako 1100 druhov vyšších rastlín a približne 7000 živočíšnych druhov. "Spomedzi rastlín, ktoré by sme márne hľadali v iných lokalitách v rámci Slovenska, si tu našli svoje miesto králik Závadského a legendami opradená borievka netátová či endemit Pienin horčičník pieninský. Spomedzi takmer dvadsiatky tu rastúcich orchideí je najvzácnejší črievičník papučkový," vymenoval Kĺč.
Zo živočíchov tu žije medveď hnedý, vlk dravý, rys obyčajný, vydra riečna či bobor vodný. Veľkou vzácnosťou je aj výskyt sokola sťahovavého, orla skalného i orla krikľavého. "Nemôžeme opomenúť motýľa jasoňa červenookého, ktorý tu prežil len vďaka našej snahe a osobnému nasadeniu pracovníkov Správy PIENAP-u a viacerým dobrovoľníkom hlavne z Klubu Priateľov PIENAP-u, ktorí spolupracujú s parkom už 35 rokov," priblížil.
Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom. Rieka Dunajec tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a migrujúci motýľ prelietava z jedného štátu do druhého. Početnosť jasoňa sa podľa Kĺča zisťuje tak, že krídlo každého motýľa sa označí fixkou číslom. Každá lokalita má svoju farbu, čiže sa pozná presný počet motýľov v danej oblasti. Po označení pustia motýľa do prírody.
Podľa Kĺča je územie Pienin síce najmenším, ale zároveň i najkrajším národným parkom na Slovensku. "Človek tu nájde mimo letnej turistickej sezóny, ako sa vraví, boží pokoj," povedal s úsmevom. Zároveň poznamenal, že zakladateľ národného parku Milan Pacanovský so svojimi spolupracovníkmi by boli aj po 50 rokoch s činnosťou PIENAP-u spokojní.
"Až na prírodné zmeny v krajine sme túto prírodu zachovali bez toho, aby sme ju zničili ľudskou činnosťou. Stále tu máme neopakovateľné pohľady na krajinu, bohatstvo flóry a fauny na takom malom území, ktoré by sme v iných častiach Slovenska našli už len málokde," uzavrel.