Zo strany partnera ide o agresívne správanie, či dokonca aj v tomto prípade o citové vydieranie.
Autor TASR
Bratislava 24. februára (TASR) – Ak si váš partner vynucuje niečo plačom, môže ísť o manipuláciu, ale aj o prejav bezmocnosti. Celkovo však takýto prejav prezrádza, že sa partneri nevedia o svojich pocitoch porozprávať slobodne a s vedomím, že budú vypočutí.
Psychológ Miloš Poštek konštatuje, že ak si niekto niečo vynucuje plačom, ide o formu agresívneho správania, v tomto konkrétnom prípade o citové vydieranie. "Ja ti hovorím, že ty urobíš toto, lebo ak nie, tak ja začnem plakať a ty sa budeš cítiť zle," opisuje Poštek formu citového nátlaku. Oponuje však názoru, že ide len o prejav ženského správania. "Vynucovací plač používajú aj muži, možno v menšej miere, ale je to súčasť správania oboch pohlaví," tvrdí psychológ.
Ak sa takýto prejav v partnerskej komunikácii objavuje často, alebo pravidelne, je to podľa Pošteka znak celkového nesúladu medzi partnermi. "Prezrádza fakt, že si partner nevie presadiť svoj názor alebo vôľu normálnou komunikáciou," hovorí Poštek.
Na otázku či na takýto plač by druhý partner mal reagovať zotrvaním na svojom postoji o ktorého správnosti je presvedčený, alebo by mal radšej voliť ústupok "pre pokoj v rodine", Poštek odpovedá, že to záleží od prípadu a priorít. "Je potrebné si v tej danej individuálnej situácii uvedomiť, čo ústupkom môžem získať a čo naopak môžem stratiť," radí psychológ.
Prízvukuje však zároveň, že ak k takýmto prípadom dochádza, je potrebné riešiť celkovú komunikáciu medzi partnermi, najlepšie s pomocou psychológa.
Psychológ Miloš Poštek konštatuje, že ak si niekto niečo vynucuje plačom, ide o formu agresívneho správania, v tomto konkrétnom prípade o citové vydieranie. "Ja ti hovorím, že ty urobíš toto, lebo ak nie, tak ja začnem plakať a ty sa budeš cítiť zle," opisuje Poštek formu citového nátlaku. Oponuje však názoru, že ide len o prejav ženského správania. "Vynucovací plač používajú aj muži, možno v menšej miere, ale je to súčasť správania oboch pohlaví," tvrdí psychológ.
Ak sa takýto prejav v partnerskej komunikácii objavuje často, alebo pravidelne, je to podľa Pošteka znak celkového nesúladu medzi partnermi. "Prezrádza fakt, že si partner nevie presadiť svoj názor alebo vôľu normálnou komunikáciou," hovorí Poštek.
Na otázku či na takýto plač by druhý partner mal reagovať zotrvaním na svojom postoji o ktorého správnosti je presvedčený, alebo by mal radšej voliť ústupok "pre pokoj v rodine", Poštek odpovedá, že to záleží od prípadu a priorít. "Je potrebné si v tej danej individuálnej situácii uvedomiť, čo ústupkom môžem získať a čo naopak môžem stratiť," radí psychológ.
Prízvukuje však zároveň, že ak k takýmto prípadom dochádza, je potrebné riešiť celkovú komunikáciu medzi partnermi, najlepšie s pomocou psychológa.