Bratislava 10. októbra (TASR) - Nezisková organizácia Plamienok, ktorá sa stará o nevyliečiteľne choré deti a poskytuje psychologické poradenstvo deťom, ktoré stratili rodiča či súrodenca, a ich rodinám, prichádza s vlastnými podcastmi (internetové audiozáznamy). "Chceli by sme prostredníctvom nich ponúkať širokej verejnosti bohatstvá ľudí, ktorých stretávame, detí aj dospelých," uviedla v stredu na tlačovej konferencii Mária Jasenková, riaditeľka Plamienka. Nezisková organizácia si ako prvú tému svojich podcastov vybrala vďačnosť. "Je to téma, o ktorej sa hovorí málo. V médiách som nezaregistrovala za posledných možno desať rokov žiadnu verejnú debatu, ktorej téma by bola vďačnosť. Pričom vďačnosť ovplyvňuje život celej spoločnosti," zdôvodnila.

Rozhovory o vďačnosti vznikali niekoľko mesiacov. A mesačne majú v podcastoch pribúdať ďalšie námety, ktorých sa lekári, terapeuti a sociálni pracovníci Plamienka dotýkajú pri svojej práci. Cez rozhovory a spoločné úvahy chcú verejnosti priblížiť svoju činnosť. "Budeme ponúkať ľuďom čosi, čo obohacuje nás, s nádejou alebo vierou, že to môže obohatiť aj iných a že možno to potom zmení našu spoločnosť k niečomu lepšiemu," povedala pre TASR Jasenková.

V prvých rozhovoroch sa o svoje náhľady na vďačnosť podelili deti a tínedžeri, ktorí prežili stratu blízkeho človeka, vrcholový manažér veľkej programátorskej firmy, dvaja španielski psychoterapeuti, majiteľ obchodu s počítačmi, ktorý roky pomáha v zahraničných charitatívnych projektoch, či rodina, ktorá v krátkom čase prišla o dieťa i jeho mamu. "Pre mňa bola česť s týmito ľuďmi hovoriť, tráviť s nimi čas. Otvorili nám svoje vnútro a radi by sme to, čo sme od nich načerpali, ponúkli aj iným, lebo je to škoda, nechať si to len pre seba," poznamenala detská onkologička, ktorá pred 15 rokmi založila detský hospic Plamienok.

Ako ďalej prezradila, v ďalších podcastoch by sa chceli venovať otázke prijatia pomoci. "Čo to v živote znamená, keď musíme prijať pomoc, chceme prijať alebo potrebujeme pomoc," ozrejmila Jasenková a na záver podčiarkla, "myslím si, že oveľa ľahšie sa nám pomoc ponúka a náročnejšie sa nám prijíma. A potrebujeme ju každý, a keď ju nevieme prijať, ťažko ju vieme úprimne ponúknuť. Je to oblasť, v ktorej pôsobíme, ale dotýka sa celej spoločnosti, a tiež sa o nej veľmi málo hovorí."