Bratislava 1. júla (TASR) - Kvalita života pacienta sa po výmene bedrového kĺbu môže výrazne zlepšiť, no treba splniť niekoľko podmienok. Tou najdôležitejšou je dobrá rehabilitácia pred operáciou aj po nej, pripomínajú odborníci.

Totálna endoprotéza, teda výmena bedrového kĺbu, je podľa ortopédov posledným riešením v prípade vážneho poškodenia alebo opotrebovania chrupavky s následným narušením kosti. "K výmene kĺbu pristúpime až po vyčerpaní všetkých liečebných možností a vtedy, keď je zrejmé, že pacientovi operáciou zlepšíme kvalitu jeho života," hovorí ortopéd Tomáš Jakubík. "Samozrejme, vždy pod podmienkou, že predchádzajúca liečba bola odborná a primeraná. Tíšenie bolesti tabletkami nie je najšťastnejšia cesta," pripomína.

Pri operácii sa nahrádza celý poškodený kĺb titánovou náhradou. Tá je zložená z dvoch častí – z jamky a hlavičky, bezprostredne po operácii preto môže hroziť vykĺbenie. Preto je dôležitá následná rehabilitácia a edukácia toho, ako s operovanou nohou pohybovať.

"Správna rehabilitácia po totálnej endoprotéze je absolútne nevyhnutá, no rovnako dôležitá je aj predoperačná rehabilitácia," povedal fyzioterapeut Martin Skladan. "Výmena kĺbu je totiž pomerne náročná a invazívna operácia, ktorá si vyžaduje dlhú regeneráciu a rekonvalescenciu. Svalstvo má, žiaľ, tendenciu rýchlo atrofovať, ochabovať," priblížil. "Pacient je zo začiatku slabý a trvá mu dlhšie, kým opäť posilní svalstvo do predoperačného stavu. Keď sa však dostatočne cvičí ešte pred zákrokom, je šanca menšej atrofie aj rýchlejšej regenerácie," vysvetlil.

Bezprostredne po operácii má pacient vyššie riziko vzniku krvnej zrazeniny. "Preto je nutné vždy aplikovať podkožné injekcie na riedenie krvi a užívať lieky na liečenie opuchu a tlmenie bolesti," prízvukuje Jakubík.

Rehabilitácia by mala začať čo najskôr po operácii. "Väčšinou ide o ambulantnú formu rehabilitácie po dvoch týždňoch, keď sú už vybraté stehy. Ak je však operácia náročnejšia, odporúča sa začať až po šiestich týždňoch, aby boli zahojené mäkké tkanivá," vysvetľuje fyzioterapeut Skladan. "K prvým úkonom patrí postupné posilňovanie svalstva celej operovanej dolnej končatiny od prstov až po bedrový kĺb. Začína sa ľahšími izometrickými cvičeniami," hovorí fyzioterapeut. "Postupom dní a ustupovaním bolesti pomaly pridávame náročnejšie cviky zamerané aj na zväčšovanie hybnosti v operovanom kĺbe. Samozrejmosťou je polohovanie operovanej končatiny v osovom postavení, chladenie rany a nácvik sedu a chôdze s pomocou opory dvoch francúzskych bariel," dodal.

Do zahojenia mäkkých tkanív okolo kĺbu pacient nesmie končatinu zaťažovať naplno a chodiť by mal s dvoma francúzskymi barlami. "V tejto fáze sa pri rehabilitácii riadime pocitmi pacienta, cvičíme toľko a tak, aby boli cviky komfortné a hlavne bezbolestné," vysvetľuje Skladan. Po uplynutí tohto obdobia môže pacient odložiť barlu na operovanej strane a stále viac nohu namáhať. "Ďalšia rehabilitácia môže trvať aj pol roka a je zameraná na dosiahnutie plnej hybnosti, ktorú dovolí nový kĺb, na maximálne možné posilnenie svalstva a, samozrejme, na reedukáciu správnej chôdze," priblížil. Trvanie rehabilitácie je podľa neho individuálne, ale približne po polroku môže pacient chodiť samostatne bez bariel.

Z dlhodobého hľadiska odborníci odporúčajú pacientom udržať si optimálnu telesnú hmotnosť, primerane sa hýbať a športovať. Ideálny je mierny rekreačný pohyb vo vode alebo na bicykli. V prípade akejkoľvek infekcie treba okamžite vyhľadať lekára, aby sa zápal krvnou cestou nedostal k implantátu.