New York/Moskva/Astana/Brusel 27. augusta (TASR) - Tragédie jednotlivých ľudí aj ekologické škody ako dôsledky jadrových pokusov predstavujú bezvýhradný dôvod na vyhlásenie Medzinárodného dňa proti jadrovým skúškam. Pripadá na 29. augusta a tento deň je príležitosťou na organizovanie manifestácií, rôznych aktivít a na propagovanie myšlienky o jadrovom odzbrojení. Je dôležité spojiť úsilie a upriamiť pozornosť sveta na fakt, že treba zastaviť jadrové skúšky, uviedla Organizácia Spojených národov (OSN) pri príležitosti Medzinárodného dňa proti jadrovým skúškam.

Spojené štáty americké (USA) začali svoju jadrovú éru 16. júla 1945, keď vykonali prvú jadrovú skúšku. V nevadskej púšti Alamogordo Novom Mexiku vyskúšali bombu s kódovým označením Trinity v sile 20 kiloton.

Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) uskutočnil 29. augusta 1949 prvý jadrový test v Semipalatinskom jadrovom vojenskom obvode na území Kazachstanu.

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) 2. decembra 2009 v rezolúcii č. 64/35 vyhlásilo 29. august za Medzinárodný deň proti jadrovým skúškam (International Day Against Nuclear Tests). V preambule rezolúcie sa zdôrazňuje, že "treba vynaložiť všetko úsilie na skoncovanie s pokusmi s jadrovými zbraňami, aby sa predišlo zničujúcim a škodlivým vplyvom na zdravie národov a životného prostredia". Zastavenie jadrových pokusov je jedným z hlavných prostriedkov na dosiahnutie cieľa, aby svet bol bez jadrových zbraní, píše sa v rezolúcii.

Medzinárodný deň proti jadrovým skúškam zaviedla OSN do kalendára medzinárodných a svetových dní preto, aby jej členské štáty, medzinárodné a mimovládne organizácie, univerzity, aktivisti aj médiá informovali verejnosť o nevyhnutnosti skoncovať s jadrovými pokusmi s cieľom budovať bezpečnejší svet.

V máji 2010 sa štáty, účastníci Dohovoru o nešírení jadrových zbraní, zaviazali konať "v prospech mieru a bezpečnosti sveta bez jadrových zbraní"; zákaz ďalšieho vykonávania jadrových pokusov označili za "životne dôležitý".

Medzinárodný deň proti jadrovým skúškam je vyústením série udalostí na medzivládnej, bilaterálnej a multilaterálnej úrovni, ako aj aktivít hnutí občianskej spoločnosti i samotného generálneho tajomníka OSN, uvádza sa na stránke svetovej organizácie. Tento deň navrhol Kazachstan z iniciatívy prezidenta Nursultana Nazarbajeva, čo sa stretlo s kladnou odozvou vo VZ OSN. V iniciatíve Kazašskej republiky sa odrážalo hlboké znepokojenie medzinárodného spoločenstva z nebezpečenstiev vyplývajúcich z jadrových pokusov.

V roku 2010 sa konal prvýkrát Medzinárodný deň proti jadrovým skúškam formou rôznych aktivít na celom svete, napríklad prednáškami, výstavami, súťažami, prednáškami na univerzitách, osobitným programom v médiách. Podujatia sa konali aj v sídle OSN.

V roku 2011 sa Medzinárodný deň proti jadrovým pokusom zhodoval s 20. výročím zatvorenia bývalého sovietskeho jadrového vojenského obvodu v Semipalatinsku. Názov Semipalatinsk sa používal do roku 2007. Odvtedy sa uvádza kazašský názov mesta Semej. Teda aj bývalá jadrová strelnica sa uvádza ako: Semejská testovacia oblasť (Semej synak poligony). Nariadenie prezidenta Nursultana Nazarbajeva o zatvorení vojenského obvodu bolo zverejnené 29. augusta 1991.

Na celom svete sa v rokoch 1945-1996 uskutočnilo vyše 2000 jadrových pokusov. Najviac testov vykonali USA, bývalý ZSSR, Británia, Francúzsko a Čína.

Podľa OSN jadrové pokusy neskôr uskutočnili aj India, Pakistan a Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) v roku 2006, 2009, 2013. KĽDR pokračuje v jadrovom programe a vývoji balistických rakiet.


Zdroje: www.un.org; www.atomic-energy.ru; www.calend.ru, www.focus.it/cultura/storia/70-anni-fa-esplodeva-la-prima-bomba-atomi ca, www.tarih-begalinka.kz, http://livingasia.online/2016/09/13/syap25years/, www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/07/17-conclusion s-korea/