Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
K výstavbe Seikanu došlo po nešťastí v roku 1954, keď tajfún pripravil na mori o život 1430 ľudí.
Autor TASR
Tokio/Bratislava 12. marca (TASR) - Podmorský tunel Seikan, ktorý spája japonské ostrovy Honšú a Hokkaidó, slúži verejnosti už 30 rokov. Otvorili ho 13. marca 1988.
K výstavbe Seikanu došlo po nešťastí v roku 1954, keď tajfún pripravil na mori o život 1430 ľudí. Japonsko hľadalo riešenie, ako prekonať nebezpečnú úžinu medzi ostrovmi Honšú a Hokkaidó. Ukázalo sa, že vzhľadom na nestále počasie, premostenie nie je vhodné a riešením sa stal podmorský tunel dlhý 53,85 km. Práce na jeho výstavbe sa začali v roku 1964.
Pri stavbe sa vzhľadom na charakter hornín nemohli použiť bežné tunelárske zariadenia. Robotníci v nebezpečnej oblasti ohrozovanej častými zemetraseniami postupovali pomocou trhavín a vŕtaním.
V roku 1976 narazili na mäkkú horninu. Malo to katastrofálne následky. Tunel obrovskou rýchlosťou zaplavila voda. Následky záplavy odstraňovali viac ako dva mesiace. Pri tomto incidente nikto nezahynul, hoci celkovo si stavba tunela pri viacerých závaloch, zátopách a nešťastných náhodách vyžiadala 34 životov.
Tunel bol naprojektovaný tak, aby hlboko pod morským dnom uniesol prevádzku vlakov Šinkansen. Prevádzka tohto vlaku v podmorskom tuneli je však nákladná.
Ukazuje sa, že letecká doprava medzi oboma ostrovmi je rýchlejšia a rovnako drahá ako vlak cez podmorský tunel. Napriek jeho obmedzenému využitiu je tunel mimoriadnym inžinierskym činom 20. storočia. Pracujú v ňom odsávacie jednotky, ktoré ho udržiavajú v suchu. Keby prestali pracovať, podzemná voda by tunel zaplnila do 78 hodín. Vzduch sa do tunela vháňa šikmými šachtami. Pozdĺž hlavného tunela vedie servisný tunel, ktorý v prípade núdze poslúži ako úniková cesta.
Najdlhším a najhlbším dopravným tunelom na svete sa 1. júna 2016 stal švajčiarsky Gotthardský pätný tunel, vedúci popod Gotthardský masív, dlhý 57,1 km. Prekonal tak dĺžku tunela Seikan (53,85 km ) a odsunul ho na druhé miesto. Na treťom mieste je Eurotunel (50,5 km) spájajúci Francúzsko a Britániu pod Lamanšským prielivom.
K výstavbe Seikanu došlo po nešťastí v roku 1954, keď tajfún pripravil na mori o život 1430 ľudí. Japonsko hľadalo riešenie, ako prekonať nebezpečnú úžinu medzi ostrovmi Honšú a Hokkaidó. Ukázalo sa, že vzhľadom na nestále počasie, premostenie nie je vhodné a riešením sa stal podmorský tunel dlhý 53,85 km. Práce na jeho výstavbe sa začali v roku 1964.
Pri stavbe sa vzhľadom na charakter hornín nemohli použiť bežné tunelárske zariadenia. Robotníci v nebezpečnej oblasti ohrozovanej častými zemetraseniami postupovali pomocou trhavín a vŕtaním.
V roku 1976 narazili na mäkkú horninu. Malo to katastrofálne následky. Tunel obrovskou rýchlosťou zaplavila voda. Následky záplavy odstraňovali viac ako dva mesiace. Pri tomto incidente nikto nezahynul, hoci celkovo si stavba tunela pri viacerých závaloch, zátopách a nešťastných náhodách vyžiadala 34 životov.
Tunel bol naprojektovaný tak, aby hlboko pod morským dnom uniesol prevádzku vlakov Šinkansen. Prevádzka tohto vlaku v podmorskom tuneli je však nákladná.
Ukazuje sa, že letecká doprava medzi oboma ostrovmi je rýchlejšia a rovnako drahá ako vlak cez podmorský tunel. Napriek jeho obmedzenému využitiu je tunel mimoriadnym inžinierskym činom 20. storočia. Pracujú v ňom odsávacie jednotky, ktoré ho udržiavajú v suchu. Keby prestali pracovať, podzemná voda by tunel zaplnila do 78 hodín. Vzduch sa do tunela vháňa šikmými šachtami. Pozdĺž hlavného tunela vedie servisný tunel, ktorý v prípade núdze poslúži ako úniková cesta.
Najdlhším a najhlbším dopravným tunelom na svete sa 1. júna 2016 stal švajčiarsky Gotthardský pätný tunel, vedúci popod Gotthardský masív, dlhý 57,1 km. Prekonal tak dĺžku tunela Seikan (53,85 km ) a odsunul ho na druhé miesto. Na treťom mieste je Eurotunel (50,5 km) spájajúci Francúzsko a Britániu pod Lamanšským prielivom.
