Podracká sa vo svojich dielach vracia k zážitkom z detstva, skúsenostiam z obdobia dospievania, uvažuje o zmysle života, o užitočnosti človeka a o základných existenčných otázkach života.
Autor TASR
Banská Štiavnica/Bratislava 9. marca (TASR) - Patrí medzi najvýraznejšie poetky súčasnosti. V sobotu 9. marca bude mať Dana Podracká, poetka, esejistka a autorka kníh pre deti, 70 rokov.
Dana Podracká sa narodila 9. marca 1954 v Banskej Štiavnici, kde chodila do základnej školy a absolvovala gymnázium. V Bratislave vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK). Po skončení štúdia pracovala ako vedecká pracovníčka v Psychologickom ústave FiF UK, od roku 1988 bola redaktorkou Literárneho týždenníka a v rokoch 1999 – 2002 zastávala v Literárnom týždenníku post zástupkyne šéfredaktora. V súčasnosti pôsobí v Slovenskom literárnom centre.
V roku 2002 sa stala poslankyňou parlamentu za Hnutie za demokratické Slovensko, mandát si uplatňovala do roku 2006.
Podracká sa vo svojich dielach vracia k zážitkom z detstva, skúsenostiam z obdobia dospievania, uvažuje o zmysle života, o užitočnosti človeka a o základných existenčných otázkach života. Detstvo, láska a domov pre ňu znamenajú bezpečnú istotu, ktorá sa viac nemení.
V neskoršej tvorbe tiež odhaľuje dušu súčasnej ženy, jej citový život, plný nehy a lásky, ale i vášne a túžby a jej postavenie v spoločnosti. Dotýka sa rozličných tabuizovaných tém a skrytých dispozícií života. Vo svojej esejistickej tvorbe sa neprestajne pokúša racionálne fixovať najintímnejšie polohy ženskosti.
Knižne debutovala zbierkou básní Mesačná milenka (1981). V druhej básnickej zbierke Zimní hostia (1984) umocnila svoj etický ideál, ktorý hľadá predovšetkým v takých preverených istotách, ako je detstvo, domov a láska.
Nasledujúca kniha Sovia hora (1987) je súborom autorských rozprávok, inšpirovaných ľudovou slovesnosťou rôznych národov, v ktorých sú hlavnými hrdinami ženské a dievčenské postavy hľadajúce ideál šťastia, krásy a lásky. V básnických zbierkach Rubikon (1988) a Grizly v spiacom dome (1991) odhalila zákutia duše súčasnej ženy.
V knihe poviedok zo súčasnosti pre dospievajúcu mládež Pančuškový telefón (1989) zobrazila svet súčasných detí v ich najprirodzenejšom prostredí, teda v rodine, v škole a vo chvíľach voľného času. Dotkla sa aj citových problémov detí na prahu dospelosti, ktoré prinášajú prvé lásky. Súborom kratších poviedok zo života súčasných detí je kniha Nezabudni na vílu (1991).
Z posledných zbierok básní možno spomenúť napríklad Posuvné dvere (2022) či Byť paňou svojho Muzotu (2023).
Dana Podracká získala za svoju tvorbu viaceré uznania a ocenenia. Medzi nimi napríklad Cenu Ivana Krasku (1981), Cenu Mladých liet (1991), Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1996), Cenu Všeobecnej úverovej banky za najpredávanejšiu knihu roka (1998) či Cenu Witolda Hulewicza (2004).
Zdroj: www.literama.sk, www.biblioteka.sk, www.litcentrum.sk, kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2001)
Dana Podracká sa narodila 9. marca 1954 v Banskej Štiavnici, kde chodila do základnej školy a absolvovala gymnázium. V Bratislave vyštudovala psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK). Po skončení štúdia pracovala ako vedecká pracovníčka v Psychologickom ústave FiF UK, od roku 1988 bola redaktorkou Literárneho týždenníka a v rokoch 1999 – 2002 zastávala v Literárnom týždenníku post zástupkyne šéfredaktora. V súčasnosti pôsobí v Slovenskom literárnom centre.
V roku 2002 sa stala poslankyňou parlamentu za Hnutie za demokratické Slovensko, mandát si uplatňovala do roku 2006.
Podracká sa vo svojich dielach vracia k zážitkom z detstva, skúsenostiam z obdobia dospievania, uvažuje o zmysle života, o užitočnosti človeka a o základných existenčných otázkach života. Detstvo, láska a domov pre ňu znamenajú bezpečnú istotu, ktorá sa viac nemení.
V neskoršej tvorbe tiež odhaľuje dušu súčasnej ženy, jej citový život, plný nehy a lásky, ale i vášne a túžby a jej postavenie v spoločnosti. Dotýka sa rozličných tabuizovaných tém a skrytých dispozícií života. Vo svojej esejistickej tvorbe sa neprestajne pokúša racionálne fixovať najintímnejšie polohy ženskosti.
Knižne debutovala zbierkou básní Mesačná milenka (1981). V druhej básnickej zbierke Zimní hostia (1984) umocnila svoj etický ideál, ktorý hľadá predovšetkým v takých preverených istotách, ako je detstvo, domov a láska.
Nasledujúca kniha Sovia hora (1987) je súborom autorských rozprávok, inšpirovaných ľudovou slovesnosťou rôznych národov, v ktorých sú hlavnými hrdinami ženské a dievčenské postavy hľadajúce ideál šťastia, krásy a lásky. V básnických zbierkach Rubikon (1988) a Grizly v spiacom dome (1991) odhalila zákutia duše súčasnej ženy.
V knihe poviedok zo súčasnosti pre dospievajúcu mládež Pančuškový telefón (1989) zobrazila svet súčasných detí v ich najprirodzenejšom prostredí, teda v rodine, v škole a vo chvíľach voľného času. Dotkla sa aj citových problémov detí na prahu dospelosti, ktoré prinášajú prvé lásky. Súborom kratších poviedok zo života súčasných detí je kniha Nezabudni na vílu (1991).
Z posledných zbierok básní možno spomenúť napríklad Posuvné dvere (2022) či Byť paňou svojho Muzotu (2023).
Dana Podracká získala za svoju tvorbu viaceré uznania a ocenenia. Medzi nimi napríklad Cenu Ivana Krasku (1981), Cenu Mladých liet (1991), Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1996), Cenu Všeobecnej úverovej banky za najpredávanejšiu knihu roka (1998) či Cenu Witolda Hulewicza (2004).
Zdroj: www.literama.sk, www.biblioteka.sk, www.litcentrum.sk, kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2001)