Nola/Bratislava 17. februára (TASR) – V utorok 17. februára uplynie 415 rokov od upálenia talianskeho renesančného filozofa, astronóma a matematika Giordana Bruna.

Učením o nekonečnosti vesmíru a mnohosti svetov podobných nášmu, Giordano Bruno prekonal aj Johannesa Keplera - najväčšieho astronóma svojej doby a tiež niekoľko generácií, ktorí prišli po ňom. Boli to aj jeho etické idey, nezlučiteľné s asketickou náboženskou etikou, či jeho ideál náboženskej a filozofickej tolerancie, čo ovplyvnilo vedecké a filozofické myslenie nasledujúcich storočí. Neortodoxné názory, zdôrazňovanie magického a okultného a zrejme aj osobné povahové črty spôsobovali, že sa mysliteľ neustále ocital v opozícii k cirkevným autoritám a nakoniec bol ako kacír zaživa upálený v talianskom Ríme.

Narodil sa v roku 1548 v talianskej dedine Nola a od otca vojaka dostal meno Filippo Bruno. Mimoriadne bystrý chlapec bol ako desaťročný poslaný do školy v Neapole, kde sa učil základom logiky a dialektiky. V roku 1565 vstúpil mladý Bruno do dominikánskeho kláštora a prijal rehoľné meno Giordano. Kláštor, kde kedysi vyučoval aj Tomáš Akvinský bol vyhláseným strediskom vzdelanosti a Bruno sa tu zoznámil predovšetkým s Aristotelovou filozofiou, ktorá vtedy bola základom cirkevných predstáv o svete. Svojimi odvážnymi názormi a skeptickým pohľadom na náboženské dogmy však na seba upútal nežiaducu pozornosť predstavených kláštora i inkvizície. Prvému obvineniu z herézy čelil už dva roky po vstupe do rádu. Vzhľadom k mladosti mu bolo odpustené a v roku 1572 ho vysvätili za kňaza. Už v roku 1576 však opäť nasledoval proces kvôli kacírstvu. Na základe rozsiahleho súpisu obvinení sa Giordano Bruno rozhodol opustiť kláštor a vydal sa na bludnú púť Európou. V nasledujúcich rokoch žil životom štvanca, vyhnali ho z väčšiny miest, kde pôsobil.

Najšťastnejšie roky prežil v Anglicku v Londýne (1583-1585), kde v roku 1584 okrem iných vydal významné spisy Večera na popolcovú stredu a O nekonečne, vesmíre a svetoch, v ktorých nielen znovu vyhlásil heliocentrizmus Mikuláša Koperníka za pravdivý, ale navyše vyložil svoju teóriu o nekonečnosti vesmíru. V práci O nekonečnom vesmíre a svetoch (1854) ďalej rozvinul svoju kozmologickú teóriu na základe systematickej kritiky Aristotelovej fyziky. V Nemecku napísal niekoľko menších diel, napríklad prácu 160 článkov (1588), v ktorej objasňoval svoju koncepciu náboženstva. Napísal aj tri latinské básne, v ktorých prepracoval teórie vyložené v talianskych dialógoch a rozvinul vlastné poňatie atomistického základu hmoty a bytia.

V roku 1591 sa Bruno na pozvanie svojho bývalého žiaka Giovanniho Moceniga vrátil do Talianska a zúčastnil sa na debatách pokrokových benátskych aristokratov, ktorí podobne ako on obľubovali filozofické úvahy bez ohľadu na teologické aspekty. Brunova sloboda sa skončila, keď ho Mocenigo udal za kacírske teórie benátskej inkvizícii, následne bol na žiadosť pápeža predaný rímskej inkvizícii. Inkvizítori nemali veľký záujem o popravu Giordana Bruna. Snažili sa, aby aspoň niektoré zo svojich kontroverzných názorov odvolal, mysliteľ však neustúpil. "Vynášate nado mnou rozsudok s väčším strachom, ako ho ja prijímam" - týmito slovami sa vraj taliansky filozof obrátil na sudcov, keď mu čítali rozsudok vynesený po sedemročnom súdnom procese.

Dňa 17. februára 1600 bol Giordano Bruno na rímskom námestí Campo di Fiori v Taliansku zaživa upálený.

V astronómii sa Giordano Bruno preslávil tézami, že vesmír je nekonečný a nemôže zaniknúť, iba v ňom prebiehajú nepretržité zmeny a pohyb. Už pred viac ako 400 rokmi vedel, že Slnko, Zem a ostatné hviezdy nie sú stredom vesmíru, ale len nepatrné zrnká piesku v celej jeho nekonečnosti. Dokonca tvrdil, že aj na iných planétach môže existovať život a rozumné bytosti. Napriek tomu, že videl ďalej ako iní, nohami ostával v stredoveku. Nebol bádateľ, ale filozof a teológ, ktorý si svojimi názormi získal nesmrteľnosť a cirkev s odstupom času pochopila, že horiace hranice nie sú najlepším spôsobom, ako uzavrieť vedeckú diskusiu.

Zdroje http://www.fdb.cz/, http://voltaire.netkosice.sk/