Nór vyrazil zo svojho základného tábora po dovtedy nepreskúmanej ceste, zatiaľ čo Scott zvolil trasu známu už z predchádzajúcich neúspešných výprav.
Autor TASR
Borge/Bratislava 16. júla (TASR) - Nórsky polárny bádateľ Roald Amundsen viedol v rokoch 1910–1912 antarktickú výpravu, ktorá ako prvá dosiahla južný pól. Od narodenia cestovateľa uplynie v nedeľu 16. júla 145 rokov.
Prvý človek, ktorý dobyl najjužnejšie miesto na Zemi, bol potom v roku 1926 veliteľom expedície, ktorá na palube vzducholode Norge preletela z Európy do Spojených štátov amerických (USA) cez severný pól.
Roald Engelbregt Gravning Amundsen sa narodil 16. júla 1872 v nórskom meste Borge v rodine lodiarov a námorných kapitánov. Od svojich detských rokov sníval o tom, že sa stane polárnym bádateľom. Matka sa snažila odviesť mladého Amundsena od profesie spojenej s rodinnou námornou tradíciou a nútila ho stať sa lekárom. Budúci priekopník polárneho výskumu však štúdium medicíny po jej smrti zanechal a odišiel na more. Pôsobil ako kormidelník na námorných lodiach a od roku 1899 sa zúčastňoval polárnych výprav.
V rokoch 1903 až 1906 viedol Roald Amundsen svoju prvú expedíciu, počas ktorej uskutočnil severozápadný priechod medzi Atlantickým oceánom a Tichým oceánom na pätnásťmetrovej lodi Gjoa okolo ostrova Grónsko do prístavu Nome na Aljaške a určil pozíciu severného magnetického pólu. Jeho ďalším cieľom sa stal severný pól, o úspech ho ale pripravili Američania Robert Peary a Frederick Cook, ktorí dosiahli najsevernejšie miesto planéty v roku 1909. Amundsen sa preto rozhodol vydať k južnému pólu v Antarktíde.
Rovnakú víziu mal však aj britský polárnik Robert Falcon Scott. Práve medzi ním a Roaldom Amundsenom sa odohral napínavý bádateľský súboj. Nór vyrazil zo svojho základného tábora po dovtedy nepreskúmanej ceste, zatiaľ čo Scott zvolil trasu známu už z predchádzajúcich neúspešných výprav. Polárnici vedení Amundsenom prekonali nebezpečné trhliny, zdolali stúpanie cez 3000 metrov vysoký Axel Heiberg Glacier a ocitli sa na zaľadnených náhorných planinách. Južný pól dosiahli pomerne hladko dňa 14. decembra 1911 a vztýčili na ňom nórsku vlajku. Celkovo urazili tritisíc kilometrov za 99 dní. Scottova výprava zdolala južný pól v januári 1912. Všetci jej členovia však zahynuli na spiatočnej ceste na pobrežie.
V máji 1926 Roald Amundsen uskutočnili prvý prelet Arktídy na vzducholodi Norge a stal sa prvým človekom, ktorému sa prelet najsevernejšieho bodu planéty podaril. Práve severný pól sa však o dva roky neskôr stal nórskemu cestovateľovi osudným. Počas záchrannej akcie vedenej talianskym generálom a inžinierom letectva Umbertom Nobilem vtedy päťdesiatpäťročný Roald Amundsen zahynul. Predpokladá sa, že sa jeho lietadlo v hmle zrútilo do Severného ľadového oceánu. Dátum smrti bol oficiálne stanovený na 18. júna 1928. Amundsenovo telo ani pozostatky ďalších členov posádky sa nikdy nenašli. More vydalo len niekoľko častí havarovaného hydroplánu.
Meno nórskeho bádateľa nesie Amundsenovo more aj obrovský kráter na južnom póle Mesiaca.
Prvý človek, ktorý dobyl najjužnejšie miesto na Zemi, bol potom v roku 1926 veliteľom expedície, ktorá na palube vzducholode Norge preletela z Európy do Spojených štátov amerických (USA) cez severný pól.
Roald Engelbregt Gravning Amundsen sa narodil 16. júla 1872 v nórskom meste Borge v rodine lodiarov a námorných kapitánov. Od svojich detských rokov sníval o tom, že sa stane polárnym bádateľom. Matka sa snažila odviesť mladého Amundsena od profesie spojenej s rodinnou námornou tradíciou a nútila ho stať sa lekárom. Budúci priekopník polárneho výskumu však štúdium medicíny po jej smrti zanechal a odišiel na more. Pôsobil ako kormidelník na námorných lodiach a od roku 1899 sa zúčastňoval polárnych výprav.
V rokoch 1903 až 1906 viedol Roald Amundsen svoju prvú expedíciu, počas ktorej uskutočnil severozápadný priechod medzi Atlantickým oceánom a Tichým oceánom na pätnásťmetrovej lodi Gjoa okolo ostrova Grónsko do prístavu Nome na Aljaške a určil pozíciu severného magnetického pólu. Jeho ďalším cieľom sa stal severný pól, o úspech ho ale pripravili Američania Robert Peary a Frederick Cook, ktorí dosiahli najsevernejšie miesto planéty v roku 1909. Amundsen sa preto rozhodol vydať k južnému pólu v Antarktíde.
Rovnakú víziu mal však aj britský polárnik Robert Falcon Scott. Práve medzi ním a Roaldom Amundsenom sa odohral napínavý bádateľský súboj. Nór vyrazil zo svojho základného tábora po dovtedy nepreskúmanej ceste, zatiaľ čo Scott zvolil trasu známu už z predchádzajúcich neúspešných výprav. Polárnici vedení Amundsenom prekonali nebezpečné trhliny, zdolali stúpanie cez 3000 metrov vysoký Axel Heiberg Glacier a ocitli sa na zaľadnených náhorných planinách. Južný pól dosiahli pomerne hladko dňa 14. decembra 1911 a vztýčili na ňom nórsku vlajku. Celkovo urazili tritisíc kilometrov za 99 dní. Scottova výprava zdolala južný pól v januári 1912. Všetci jej členovia však zahynuli na spiatočnej ceste na pobrežie.
V máji 1926 Roald Amundsen uskutočnili prvý prelet Arktídy na vzducholodi Norge a stal sa prvým človekom, ktorému sa prelet najsevernejšieho bodu planéty podaril. Práve severný pól sa však o dva roky neskôr stal nórskemu cestovateľovi osudným. Počas záchrannej akcie vedenej talianskym generálom a inžinierom letectva Umbertom Nobilem vtedy päťdesiatpäťročný Roald Amundsen zahynul. Predpokladá sa, že sa jeho lietadlo v hmle zrútilo do Severného ľadového oceánu. Dátum smrti bol oficiálne stanovený na 18. júna 1928. Amundsenovo telo ani pozostatky ďalších členov posádky sa nikdy nenašli. More vydalo len niekoľko častí havarovaného hydroplánu.
Meno nórskeho bádateľa nesie Amundsenovo more aj obrovský kráter na južnom póle Mesiaca.