Sulechów/Bratislava 29. januára (TASR) - Prózy poľskej spisovateľky Olgy Tokarczukovej vzbudzujú značný záujem aj za hranicami jej rodnej krajiny. Mnohé sú preložené do viac ako 20 svetových jazykov, vrátane slovenčiny. V roku 2017 ju ocenili Medzinárodnou Man Bookerovou cenou a Nobelovu cenu za literatúru jej udelili v roku 2019.
Pozornosť však púta nielen nekonvenčným zjavom - nosí napríklad dredy -, ale aj občianskymi postojmi, ktorými podobne ako svojimi knihami, dráždi nacionalistov, dogmatických katolíkov, či zástancov tradičného patriarchátu. Patrí k výrazným kritikom vládnej poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS).
V sobotu 29. januára sa Olga Tokarczuková, svetoznáma poľská spisovateľka, dožíva 60 rokov.
Olga Tokarczuková sa narodila 29. januára 1962 v Sulechówe. Vyrastala Klenici a neskôr sa s rodičmi, ktorí pôsobili ako učitelia, presťahovala do mesta Kietrz. Po skončení miestneho gymnázia študovala v rokoch 1980 - 1985 psychológiu na Varšavskej univerzite. Po skončení štúdií pôsobila ako psychoterapeutka vo Wałbrzychu.
Koncom 80. rokov minulého storočia odišla do Londýna, kde sa živila rôznymi príležitostnými prácami. Do Poľska sa vrátila v roku 1989 a vydala básnickú zbierku Miasto w lustrach (Mesto v zrkadlách).
Nositeľka Nobelovej ceny za literatúru 2018, poľská spisovateľka Olga Tokarczuková, foto z archívu.Foto: TASR/AP
Prvý román Podróż ludzi Księgi (Putovanie ľudí knihy), ktorý sa odohráva vo Francúzsku 17. storočia, publikovala v roku 1993. Tokarczukovej prozaickú prvotinu ocenili v Poľsku vydavateľskou cenou za najlepší debut.
Na poľskej literárnej scéne sa definitívne etablovala treťou oceňovanou prózou Prawiek i inne czasy (Pravek a iné časy, 1996). Román odohrávajúci sa vo fiktívnej dedine Pravek a dotýkajúci sa historických udalosti 20. storočia, jej priniesol aj medzinárodný ohlas.
Záujem čitateľov a pozitívny ohlas kritikov aj za hranicami Poľska dosiahla tiež knihou Dom dzienny, dom nocny (Dom vo dne, dom v noci, 1998). Úspech zaznamenala aj zbierkou poviedok Gra na wielu bębenkach (Hra na mnohých bubienkoch, 2004), po ktorej nasledovala kniha o skúmaní smrti z pohľadu troch generácií Ostatnie historie (Posledné príbehy).
Najvýznamnejšiu poľskú literárnu cenu Nike dostala Olga Tokarczuková v roku 2008 za román Bieguni (do češtiny preloženého ako Běguni). Za knihu na pomedzí románu a eseje o nomádoch súčasnej doby, získala v roku 2018 aj prestížnu Medzinárodnú Man Bookerovou cenou (Man Booker International Prize).
O rok neskôr sa dočkala Nobelovej ceny za literatúru, ktorú jej síce udelili v roku 2019, ale dostala ju za rok 2018. Dôvodom bol fakt, že v roku 2018 sa Nobelova cena za literatúru neudeľovala. (Stalo sa tak prvýkrát od roku 1942, a to pre škandál súvisiaci s obvineniami so sexuálneho zneužívania, ktorého sa dopustil Jean-Claude Arnault, manžel bývalej členky komisie pre udeľovanie tejto ceny Katariny Frostensonovej.)
Poľská spisovateľka Olga Tokarczuková si preberá z rúk švédskeho kráľa Karla XVI. Gustáva Nobelovu cenu za literatúru za rok 2018 počas slávnostného ceremoniálu odovzdávania Nobelových cien za rok 2019 v Štokholme 10. decembra 2019. Foto: FOTO TASR/AP
Cenu Nike, tak od poroty ako aj od čitateľov, dostala tiež v roku 2015 za prózu Księgi Jakubowe (Knihy Jakuba, 2014). Zatiaľ poslednými dielami renomovanej autorky sú poviedková kniha Opowiadania bizarne (Bizarne príbehy, 2018) a kniha esejí Czuły Narrator (Láskavý rozprávač, 2020).
Tokarczukovej príbeh Prowadź swój pług przez kości umarłych (Cez kosti mŕtvych pluh svoj veď, 2009) o tom, kto zabíja poľovníkov a pytliakov v poľskom mestečku, sfilmovala pod názvom Cez kosti mŕtvych (2017) svetoznáma poľská režisérka Agnieszka Holland.
Na archívnej snímke z 11. októbra 2019 laureátka Nobelovej ceny za literatúru za rok 2018, poľská spisovateľka Olga Tokarczuková.Foto: TASR/AP
Spisovateľka, vegetariánka a občianska aktivistka žije striedavo v meste Vroclav a v obci Krajanóve. V roku 2019 použila časť peňazí z Nobelovej ceny na financovanie nadácie, ktorá sa venuje podpore spisovateľov, prekladateľov, propagácii poľskej kultúry, ale aj boju proti diskriminácii a obhajobe občianskych slobôd.
V roku 2020 odmietla prijať čestné občianstvo regiónu Dolné Sliezsko, v ktorom žije. Získala by ho totiž spoločne s biskupom, ktorý označil hnutie za práva sexuálnych menšín za hrozbu pre katolícku cirkev. Spisovateľka sa vyjadrila, že hoci si ponuku na udelenie čestného občianstva váži, nanešťastie ho nemôže prijať, pretože získať ho v rovnakom čase, ako biskup Ignacy Dec, by iba zvýraznilo "bolestivé rozdelenie" poľskej spoločnosti v otázke práv LGBTI komunity.
V júni 2021 zasa poskytla do dražby výtlačky svojich roztrhaných a zničených kníh, ktoré jej poslali poľskí nacionalisti. Zisk z predaja poškodených a znehodnotených kníh išiel na podporu charitatívnych organizácií LGBTQ+ v Poľsku.
